Wilhelm Gustloff (loď): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Odstraněna informace o nařízené popravě kapitána Zahna. Zemřel přirozenou smrtí v roce 1976.
spravny počet mrtvých
Značky: vrátené školská IP vizuálny editor
Riadok 1:
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-L12207, Lazarettschiff "Wilhelm Gustloff".jpg|náhľad|vpravo|Wilhelm Gustloff ako nemocničná loď, júl 1940.]]
'''Wilhelm Gustloff''' bola [[Nemecko|nemecká]] [[loď]], patriaca [[nacizmus|nacistickej]] organizácii [[Kraft durch Freude]]. Na hladinu bola spustená [[5. máj]]a [[1937]]. Bola 208,5 metrov dlhá a 23,59 metra široká, vážila 25 484 ton. Bola torpédovaná [[30. január]]a [[1945]], pri plavbe z [[východné Prusko|Východného Pruska]], počas 45 minút sa potopila. Zahynulo pri tom 5 300 až 9 4009400 cestujúcich a členov posádky, čo je považované za najväčšiu námornú katastrofu v dejinách. Loď bola od začiatku vojny zaradená do Kriegsmarine ako nemocničná (tzv. ''Lazaretschiff'') toto ustanovenie však podľa Haagskych konvencií nikdy nespĺňala – bola ozbrojená, prepravovala príslušníkov armády, neoznamovala svoju trasu a bola sprevádzaná vojnovou loďou. Každý z týchto bodov ju jednotlivo vylučoval z kategórie nemocničných lodí.
 
== Posledná plavba ==
Riadok 11:
Loď bola zasiahnutá troma torpédami o pol jednej v noci<ref>Vladimir Dmitrijev: ''Atkujut podvodniki.''</ref>. Každé torpédo malo svoje pomenovanie: č. 1 ''Za vlasť'', č. 2 ''Za Stalina'', č. 3 ''Za sovietsky ľud'' a č. 4 ''Za Leningrad''. Torpédo číslo 2 ostalo zaseknuté v torpédovej komore. Zásahy boli tri, do provy, kúpeľného bazéna a do strojovne. V kúpeľnom bazéne boli ubytované príslušníčky pomocných jednotiek [[Kriegsmarine]], ženy a dievčatá vo veku od 17 do 25 rokov, pri zásahu torpéda z nich 372 na mieste zahynulo. Willhelm Gustloff bol sprevádzaný iba jednou torpédovkou [[Löwe (torpédovka)|Löwe]], na ktorú sovietska ponorka vypálila dve torpéda. Lowe útok sprvu vôbec nezaregistrovala. Jej kapitán začal konať, až keď jej radista zachytil prichádzajúci signál [[SOS (signál)|SOS]] z potápajúceho sa Gustloffa.
 
Vietor mal silu 7 stupňov podľa [[Beaufortova stupnica sily vetra|Beaufortovej stupnice]], more malo vysoké vlny, vzduch mal teplotu približne −17&nbsp;°C a bola tma, čo znamenalo, že šance na záchranu stroskotancov boli nízke. Teplota vody bola len 4&nbsp;°C, čo malo za následok, že mnohí stroskotanci zomreli následkom teplotného šoku. Na lodi vypukla panika, posádka bola nútená použiť na udržanie poriadku zbrane. Napriek rozkazu zachraňovať ženy a deti bolo zachránených viac mužov. Celkovo bolo zachránených asi 904 stroskotancov. O život pri tom prišlo 5&nbsp;300 až 9&nbsp;400 cestujúcich a členov posádky. Podľa oficiálneho štátneho smútku zahynulo 11&nbsp;000 ľudí. Z posádok ponoriek neprežil okrem najvyšších dôstojníkov nik, pretože boli ubytovaní na dolných palubách lode.
 
Podľa posledných výskumov zahynulo 9&nbsp;3009400 ľudí<ref>Keith Eastlake: ''Sea Disters.''</ref><ref>Heinz Schön: ''Tragedia Gustloffa.'' Wydawniowo Replika, 2007</ref>. Údaje sú veľmi rozdielne pre všeobecný chaos, ktorý v tom čase panoval v [[Gdyňa|Gdyni]]. Keďže neexistovali presné [[dokument]]y, ktoré by zaznamenali počet nalodených pasažierov (v rýchlosti pred postupujúcou [[Červená armáda|Červenou armádou]] brali na loď čo najviac ľudí), nebolo po potopení možné zistiť počet mŕtvych. Išlo tak o jednu z najväčších námorných katastrof v dejinách moreplavby (pri potopení jedinej lode). Vrak leží v pozícii 55° 07' severnej zemepisnej šírky 17° 41' východnej zemepisnej dĺžky v hĺbke 50 metrov. Minimálna hĺbka nad vrakom je 30,8 metra{{Bez citácie}}. Podľa námornej mapy Baltu bod 91. Prístup k nemu poľské úrady zakázali. V rokoch 1945-47 vrak prehľadávali sovietski potápači a výbušninami ho otvorili. Podľa neoverených domnienok hľadali [[Jantárová komnata|Jantárovú komnatu]] a technické vybavenie výcvikovej ponorkovej školy. Sovieti nikdy nepriznali, čo vo vraku našli.<ref>National Geographic august 2005 </ref>
 
== Referencie ==