Krištof Kolumbus: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
Bez shrnutí editace
Riadok 22:
'''Krištof Kolumbus''' (* medzi [[25. august|25. augustom]] a [[31. október|31. októbrom]] [[1451]], asi [[Janov (Taliansko)|Janov]] – † [[20. máj]] [[1506]], [[Valladolid]]) bol [[Taliani|taliansky]] prieskumník a moreplavec, ktorý absolvoval štyri plavby cez [[Atlantický oceán]] a otvoril tak cestu európskemu [[Zámorské objavy|prieskumu]] a kolonizácii [[Amerika (svetadiel)|Ameriky]]. Jeho expedície, ktoré sponzorovali [[Katolícke Veličenstvá|španielske katolícke veličenstvá]], boli prvým kontaktom [[Európa|Európy]] s [[Karibik|Karibikom]], [[Stredná Amerika|Strednou]] a [[Južná Amerika|Južnou Amerikou]].
 
Vedci sa všeobecne zhodujú, že Kolumbus sa narodil v [[Janovská republika|Janovskej republike]] a ako prvým jazykom hovoril [[ligúrčina (románsky jazyk)|ligúrskym]] dialektom. V mladom veku odišiel na more a cestoval na veľké vzdialenosti až na sever [[Britské ostrovy|Britských ostrovov]] a na juh až do dnešnej [[Ghana|Ghany]]. Oženil sa s [[Portugalčania|portugalskou]] šľachtičnou [[Filipa Moniz Perestrelo|Filipou Moniz Perestrelovou]] a niekoľko rokov pôsobil v [[Lisabon]]e. Neskôr si však vzal [[Španieli (etnikum)|kastílsku]] milenku, pričom s každou ženou mal jedného syna. Hoci bol Kolumbus do veľkej miery vzdelaný sám sebou, bol veľmieľmi sčítaný v [[geografia|geografii]], [[astronómia|astronómii]] a [[dejiny|histórii]]. Sformuloval plán hľadania prechodu západným morom do [[Východná India|Východnej Indie]] v nádeji, že bude profitovať z lukratívneho obchodu s [[korenie|korením]]. Po Kolumbovom vytrvalom lobovaní vo viacerých kráľovstvách sa katolícki panovníci kráľovná [[Izabela I. (Kastília)|Izabela I.]] a kráľ [[Ferdinand II. (Aragónsko)|Ferdinand II.]] dohodli na sponzorovaní cesty na západ. Kolumbus opustil [[Kastílska koruna|Kastíliu]] v [[august]]e [[1492]] s troma loďami a [[12. október|12. októbra]] zakotvil v Amerike (čím sa skončilo obdobie ľudského osídlenia Ameriky, ktoré sa v súčasnosti označuje ako [[predkolumbovská kultúra|predkolumbovská doba]]). Miestom jeho zakotvenia bol [[ostrov]] v dnešných [[Bahamy|Bahamách]], ktorý jeho domorodí obyvatelia nazývali [[Guanahaní]]. Kolumbus následne navštívil ostrovy dnes známe ako [[Kuba]] a [[Haiti (ostrov)|Hispaniola]] a na území dnešného [[Haiti (štát)|Haiti]] založil kolóniu [[La Navidad]]. Išlo o prvé európske osídlenie v Amerike od začiatku severských kolónií, ktoré sa uskutočnili o 500 rokov skôr. Kolumbus sa vrátil do Kastílie začiatkom roka [[1493]] a priniesol so sebou množstvo zajatých domorodcov. Správa o jeho plavbách sa čoskoro rozšírila po celej Európe.
 
Kolumbus uskutočnil ďalšie tri plavby do [[Nový svet (geografia)|Nového sveta]]. V roku 1493 preskúmal ostrov [[Guadeloupe]], v roku [[1498]] [[Trinidad (ostrov)|Trinidad]] a severné pobrežie Južnej Ameriky a v roku [[1502]] východné pobrežie Strednej Ameriky. Mnohé z jeho názvov, ktoré dal najmä ostrovom, sa stále používajú. Pokračoval v hľadaní cesty do Východnej Indie a miera, do akej si bol vedomý, že Amerika je úplne samostatná pevnina, je neistá. Nikdy sa jasne nezriekol svojej viery, že sa dostal na [[Ďaleký východ (Ázia)|Ďaleký východ]], a [[Indiáni|pôvodným obyvateľom]], s ktorými sa stretol, dal meno ''indios'' („indiáni“). Ako koloniálny guvernér bol Kolumbus jeho súčasníkmi obvinený z výraznej brutality a čoskoro bol z tejto funkcie odvolaný. Kolumbov napätý vzťah s Kastílskou korunou a jej menovanými koloniálnymi správcami v Amerike viedol k jeho uväzneniu a vysťahovaniu z Hispanioly v roku [[1500]] a neskôr k zdĺhavým súdnym sporom ohľadom výhod, ktoré im on a jeho dediči tvrdili. Kolumbove výpravy začali obdobie skúmania, dobývania a kolonizácie, ktoré trvalo celé stáročia, a pomohlo tak vytvoriť moderný [[západná kultúra|západný svet]]. Transfery medzi [[Starý svet|Starým]] a Novým svetom, ktoré nasledovali po jeho prvej plavbe, sú známe ako [[Kolumbovská výmena]].