|
'''Bolešov''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Ilava (okres)|okrese Ilava]] v [[Trenčiansky kraj|Trenčianskom kraji]].
== Poloha ==
Obec Bolešov sa nachádza na [[Stredné Považie|strednom Považí]], na pravom brehu [[Váh]]u. Územie obce je súčasťou [[Ilavská kotlina|Ilavskej kotliny]], ktorá je zo západu obkolesená pohorím [[Biele Karpaty|Bielych Karpát]] a z východu pohorím [[Strážovské vrchy|Strážovských vrchov]].<br />
Podnebie obce Bolešov môžeme charakterizovať ako mierne s nie veľkým výkyvom zimných a letných teplôt. Priemerná ročná teplota je okolo 8 – 9 °C. V júli je priemerná teplota vyššia ako 26 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje okolo 800 – 900 mm.
== Dejiny ==
Najstaršie osídlenie obcí Bolešov – Piechov pochádza už z [[neolit]]u (4.tisícročia pred Kr.). Najstaršia známa a publikovaná [[Prvá písomná zmienka|písomná zmienka]] o obci Bolešov pochádza z roku [[1331]] ako „Bolleso“, Aj keď obec Piechov sa spomína v listine z roku [[1238]]. V roku [[1241]] obec napadli [[Tatári]]. Od roku [[1318]] si obyvatelia obce od [[Rád svätého Benedikta|benediktínskych mníchov]] osvojili ovocinárstvo. V roku [[1431]] prenikli na Považie [[husitstvo|husiti]] a pustošili ho. V lete roku [[1528]] v lete vyčíňali vojská generála Katzianera. V roku [[1605]] malo stavovské povstanie proti Habsburgovcom zlý dopad na život obce. 6. septembra [[1648]] bolo na Považí silné [[zemetrasenie]], v rokoch [[1748]] a [[1813]] boli veľké [[povodeň|povodne]]. V roku [[1831]] bola zaznamenaná [[cholera]] a vznikol bolešovský recept na jej liečenie, ktorý sa zachoval dodnes. V roku [[1853]] prebiehala v obci komasácia pozemkov. V roku [[1910]] bola uvedená do prevádzky [[železničná trať]].<br />
1. januára [[1943]] boli obce Bolešov a Piechov zlúčené do jednej obce pod názvom Bolešov. 1. mája [[1945]] bola obec oslobodená od [[Nacistické Nemecko|Nemcov]].
== Kultúrne pamiatky ==
Najstaršou architektonickou pamiatkou je [[kaštieľ]] v kedysi samostatnej obci ''Piechov''. Pôvodne [[renesancia|renesančný]] objekt zo [[17. storočie|17. storočia]] bol v nasledujúcom storočí upravený v štýle romantizmu.<br />
Zo sakrálnych stavieb je najstaršia ''Kaplnka svätého Jána Nepomuckého'' z konca [[18. storočie|18. storočia]] nachádzajúca sa v severnej časti obce. Najväčšou sakrálnou pamiatkou v obci je [[rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícky]] ''Kostol sv. Ondreja apoštola'' z roku [[1939]]. Bol postavený na mieste starého barokového kostola postaveného v roku [[1674]] a zbúraného v roku [[1937]]. Stavba nového kostola sa uskutočnila v rokoch 1937 – 1939 podľa návrhu vtedajšieho [[kaplán]]a Štefana Samáka a projektu architekta [[Milan Michal Harminc|Milana M. Harminca]].
== Obyvateľstvo ==
===Národnostné zloženie===
{{bar box
|width = 300px
|title = '''Bolešov (okr.IL)''' <small>SODB 2001</small>
|titlebar = #ddd
|bars =
{{bar percent|[[Slováci]]|blue|99.00}}
{{bar percent|[[Česi]]|orange|1.00}}
}}
===Náboženské zloženie===
{{bar box
|width = 300px
|title = '''Bolešov (okr.Ilava)''' <small>SODB 2001</small>
|titlebar = #ddd
|bars =
{{bar percent|[[Rímskokatolícka cirkev|Rímskokatolícka c.]]|blue|97.00}}
{{bar percent|Ostatní, nezistení|silver|3.00}}
}}
== Osobnosti obce ==
* [[Jozef Kompánek]] (* [[1836]] – † [[1917]]), básnik a prozaik, katolícky kňaz a bojovník za sociálne práva, bolešovský kaplán
* [[Jozef Laco]] (* [[1872]] – † [[1941]]), [[entomológ]] – [[koleopterológ]], [[botanik]] a ľudový liečiteľ
* [[Karol Kmeťko]] (* [[1875]] – † [[1948]]), arcibiskup nitriansky, deklarant Martinskej deklarácie a národovec
* [[František Pospíšil (etnograf)|František Pospíšil]] (* [[1885]] – † [[1958]]), český [[etnografia|etnograf]] a múzejník, univerzitný profesor
== Referencie ==
{{Referencie}}
== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}
| 