Ľudovít Košut: Rozdiel medzi revíziami

'''ĽudovítKossuth Košut''' alebo '''Ľudovít KošútLajos''' (staršie písanie ''Ľudovít Kossuth''; {{vjz|hun|''Kossuth Lajos''}}; šľachtický prídomok ''Kossuth de Udvard et Kossut''; * [[19. september]] [[1802]], [[Monok]], [[habsburská monarchia]] – † [[20. marec]] [[1894]], [[Turín]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianske kráľovstvo]]) bol [[Uhorsko|uhorský]] [[právnik]], [[politik]], bojovník za etnickú čistotu Uhorska a nezávislosť Uhorska od [[Rakúske cisárstvo|Rakúska]], vodca [[uhorská revolúcia|uhorskej revolúcie v rokoch 1848 – 1849]]. V roku [[1849]] bol predsedom uhorskej vlády. Medzi Slovákmi bolnebol vnímaný negatívnepríliš pozitívne kvôli svojim názorom a politike zameranej na likvidáciuobmedzenie nemaďarských etník. Príkladom je Košútov prejav na poslednom Uhorskom sneme pred povstaním, v roku 1847: "Nikdy neuznám v rámci Uhorskej svätej koruny inú národnosť ako maďarskú. Viem že sú rasy a ľudia, ktorí hovoria iným jazykom, národ v Maďarsku je však jeden!". Pre Uhorsko aj Maďarsko používal zásadnev jedenzmysle maďarskývtedajších noriem zásadne výraz "Magyar".

Pôvod L.'''Lajosa''' Košuta'''Kossutha''' je jasný, avšak niektorímnohí historici, rôznemajú politickéodlišný a nacionalistické kruhy mu dávajú protirečivú interpretáciunázor.

Priezvisko Košut (Kossuth) má pravdepodobne slovanský pôvod. Toto slovo znamenápochádza vpravdepodobne slovenčinezo slovenského "koza", alebo "cap". (Od roku [[1479]] mal rod Košutovcov'''Kossuthovcov''' modro-červený [[erb]] a v ňom capa, ktorý sa opiera o bielu trojkvetú ľaliu). Rod Košutovcov'''Kossuthovcov''' je pôvodom z [[Historické župy na Slovensku|Turčianskej stolice]] a postavenie šľachticov získali v roku [[1263]] od kráľa [[Belo IV.|Bela IV]], ktorý daroval výsady Cosswth-ovi, ktorý bol jeho poddaným. Odtiaľ pochádza aj priezvisko rodiny<ref name="vas_835">Vas, Z.:Kossuth Lajos élete. Budapešť, Magvető kiadó, 1976, s. 835</ref>. Meno KošutKossuth sa v slovenčine píše v poslovenčenej forme "''Košut/Košút''" (písanie Košut vyplýva z [[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]] pre uhorské historické mená od roku 1991 ako ekvivalent pre písanie Kossuth; Košút je tradičné písanie, je to podľa PSP ekvivalent súdobého písania rodu Ko(s)súth a napokon aj súčasného písania názvu osady "Košúty" v Martine). V časoch, keď sa KošutKossuth narodil, sa rodisko jeho otca písalo ako Kosúth alebo Kossúty (1808). Keďže ešte neexistoval štúrovský pravopis pre slovenčinu, meno sa nezapisovalo Košút, ale používal sa - tak ako v iných textoch - rozličný zložkový pravopis, ktorý sa v maďarčine používa dodnes.

Samotný ĽudovítLajos KošutKossuth sa narodil v [[Monok]]u roku [[1802]] ako najstaršie zo štyroch detí. Veľa času v detstve ale trávil u svojho strýka [[Juraj Košút|Juraja Košúta]] v [[Turiec (región)|Turci]], ktorý bol veľký slovenský vlastenec (dopisoval si s Ľ. Štúrom, Jánom Kollárom, bol odporca maďarizácie atď.). Ľudovítov otec, Ladislav Košút, bol slovenský právnik, zeman, ktorý pochádzal z dediny [[Košúty (Martin)|Košúty]] v Turci (dnes súčasť [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]]) a neskôr sa usadil v južnom [[Zemplín (región)|Zemplíne]]. Maďarskí autori ho uvádzajú ako uhorského/maďarského šľachtica "László Kossuth" (napr. [http://www.hungarian-history.hu/lib/hunspir/hsp33.htm]; všetci šľachtici v Uhorsku boli uhorskí), pričom v maďarčine a iných jazykoch je pre výraz uhorský a maďarský to isté slovo (magyar, Hungarian etc.). Ľudovítova matka, Karolina Weberová, bola pôvodom z [[Nemci|nemeckej]] [[luterán]]skej rodiny zo [[Spiš (župa)|Spiša]], ktorá sa usadila v [[Prešov]]e <ref name="lendvai457"> Lendvai, P.:Tisíc let Maďarského národa. Academia, Praha, 2002, 457 s.</ref>. Podľa oxfordského historika Setona-Watsona <ref>Viator, Scotus: Národnostná otázka v Uhorsku, Bratislava, 1995</ref> bol KošútLajos Kossuth pravdepodobne slovenského pôvodu, navštevoval slovenskú [[ľudová škola|ľudovú školu]] v [[Záturčie|Záturčí]], až do konca svojho detstva údajne neovládal dostatočne maďarčinu a notár Vrútok údajne neskôr pyšne ukazoval slovenský šlabikár, z ktorého sa bývalý predseda vlády učieval. Podľa Crankshawa<ref>Crankshaw, E.: The fall of the House Habsburg. Londýn, 1963</ref> bol ĽudovítLajos KošutKossuth čistýpravdepodobne Slovák a jeho matka vôbecúdajne neovládala maďarčinu (čomu ale protirečí skutočnosť, že si s ním neskôr dopisovala po maďarsky<ref name="lendvai457" />). Podobne KošutaLajosa Kossutha za Slováka považujú niektorí iní nacionalistický historici, napr. <ref>Herre F.: Kaiser Franz Jozeph von Österreich. Kolín n. Rýnom, 1978</ref>. Podľa Lendvaia <ref name="lendvai457" />, rakúskeho historika maďarského pôvodu, bola KošutovouKossuthovou materčinou naopak "nepochybne maďarčina" a ako argument uvádza skutočnosť, že západoeurópski historici (najmä rakúski a českí) boli voči Maďarom zaujatí, a že sám KošutLajos Kossuth tvrdil, že sa narodil ako Maďar/Uhor a bol vychovaný ako Maďar/Uhor (pričom ale iní autori nespochybňujú, že toto o sebe neskôr tvrdil), a že KošutKossuth považoval vo svojom vysokom veku za "svojráznosť" rakúskych historikov, že mu pribásnili slovenský pôvod <ref> Lendvai, P.:Tisíc let Maďarského národa. Academia, Praha, 2002, s. 172</ref>. Podľa Istvána/Stephena Sisu,<ref name=":0">Stephen Sisa : The Spirit of Hungary, Lajos Kossuth: Champion of Liberty. Povodne dostupné online [http://www.hungarian-history.hu/lib/hunspir/hsp33.htm tu], teraz na [https://web.archive.org/web/20110126223004/http://hungarian-history.hu/lib/hunspir/hsp33.htm webarchive.org]</ref> amerického novinára maďarského pôvodu, sa Ľudovít slovenčinu iba naučil ako dieťa, pretože tak jeho otec rozprával so sluhami.

KošutLajos Kossuth každopádne, ako to bolo na Slovensku vtedy bežné, ovládal (minimálne) tri jazyky - slovenčinumaďarčinu, nemčinu a maďarčinuslovenčinu<ref name=":0" /> a faktom zostáva, že aj keď mal čiastočne aj slovenské korene, hlásil sa za [[Maďari|Maďara]]/Uhra a dokonca otvorene popieral existenciu [[Slováci|slovenského národa]].<ref>"Kamkoľvek sa v Maďarsku pozriete, nikde nie je vidieť to čo by tvorilo slovenský národ." ("Bármerre tekintünk is Magyarországon, sehol sem látunk anyagot ily tót nemzetiségre."); A. B. [Ľudovít Košut], "Visszapillantás a szláv mozgalmakra." Pesti Hírlap, 26 June 1842.</ref>

Práve jeho slovenský pôvod mohol byť dôvodom pre jeho hungarofilskú horlivosť. KošutKossuth v duchu národného romantizmu prakticky celý svoj život zasvätil boju za nezávislosť a slobodu maďarského národa. Je dôležité poznamenať, že KošutKossuth (ako aj [[Sándor Petőfi]]) vyrastalivyrastal v asimilovanýchasimilovanej rodináchrodine. [[Asimilácia|Asimiláciu]] považovalipovažoval za správny vzor pri výchove svojich synov, verilitak ako to bolo v rámci Eúrópy tej doby bežné a zaužívané, veril, že len tak môžu v budúcnosti prosperovať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kossuth és Petőfi szlovák volt? (Magyar–szlovák történelmi mítoszok 6.)|url=https://napunk.dennikn.sk/hu/3091227/kossuth-es-petofi-szlovak-volt-magyar-szlovak-tortenelmi-mitoszok-6/|vydavateľ=Napunk|dátum vydania=2022-11-10|dátum prístupu=2022-12-13|jazyk=hu-HU|meno=Kacsinecz|priezvisko=Krisztián}}</ref>

KošutovaKossuthova rodina sa v roku [[1803]] presťahovala z Monoku do dediny [[Olaszliszka]] a v roku [[1808]] do [[Sátoraljaújhely|Nového Mesta pod Šiatrom]], kde v rokoch [[1808]] až [[1810]] navštevoval základnú školu a v rokoch [[1810]]-[[1816]] gymnázium. Právo študoval KošutKossuth v Sátoraljaújhely-i a PrešoveEperjes-i (dnešný Prešov)<ref name="vas_835" /><ref>[http://www.historia.hu/archivum/2002/020910reznak.htm] po maďarsky</ref>

V januári 1841 začal pod jeho vedením vychádzať Pesti Hírlap (Peštiansky spravodaj). Tieto noviny sa stali významným organizátorom a ideovým usmerňovateľom opozičného hnutia, nekompromisným tlmočníkom stredno–šľachtických ideí premeny Uhorska a jeho nového štátoprávneho a hospodárskeho postavenia v rámci habsburského cisárstva. Intolerantne sa onOn i jeho noviny sa zasadzovali za pretvorenie mnohonárodnostného Uhorska na jednonárodný maďarský štát. On sám sa postupne vypracoval na vedúcu osobnosť maďarského nacionalistického hnutia. Ako príslušník vtedajšej opozície vyvinul enormné úsilie v záujme konštitučných premien i na Uhorskom sneme v Bratislave ([[1847]]–[[1848|48]]) a pri ich kodifikovaní v [[Marcové zákony|marcových konštitučných zákonoch]].

KošutLajos Kossuth bol nepochybne impozantný, až démonický muž činu – ale aj vojny. Vo funkcii ministra financií novej maďarskej vlády sa upriamil na budovanie samostatnej armády a vlastnej uhorskej meny. Úspech, ktorý pri týchto strategických úlohách dosiahol, ho vyniesol na najvyššiu politickú priečku – 15. septembra 1848 sa stal predsedom Výboru na obranu vlasti a hlavným vodcom a organizátorom nacionalistického a separatistického hnutia za nezávislé Uhorsko. V [[Debrecín]]e [[24. apríl]]a [[1849]] vyhlásil detronizáciu [[Habsburgovci|Habsburgovcov]].

Pred [[Revolúcia v rokoch 1848 – 1849|revolúciou v rokoch 1848 – 1849]] i počas nej tento vášnivý bojovník za práva Maďarov kategoricky upieral tie isté práva iným národom aako nepripustilto anibolo najmenšiev Európe tej doby zaužívané a obmedzoval zblíženie stanovísk s požiadavkami nemaďarských politikov. Spravodlivé požiadavkyPožiadavky druhých národov uhorských za práva jazykové, samostatnosť cirkevnú a samosprávu politickú podľa programu Palackého o spravodlivom Rakúsku a Uhorsku odbil KošutKossuth príkro slovami: „Nuž nech teda rozhodne medzi nami meč!“

KošutLajos Kossuth bol pravdepodobne zástancom [[Maďarizácia|maďarizácie]]. V ''Pesti Hírlap'' napísal: "Ponáhľajme sa, ponáhľajme sa maďarizovať Chorvátov, Rumunov a Nemcov lebo inak zahynieme".<ref>[[Ioan Lupaș]]. [http://books.google.ro/books?id=_0ppAAAAMAAJ&q=%22the+Croats,+the+Romanians+and+the+saxons%22&dq=%22the+Croats,+the+Romanians+and+the+saxons%22&hl=ro&sa=X&ei=PenTUtriDoSmhAeR-4HACg&ved=0CDIQ6AEwAA The Hungarian Policy of Magyarization] (str. 14). The Center for Transylvanians Studies</ref> V roku 1842 argumentoval, v rámci utuženia vzťahov medzi ostatnými etnikami, že maďarčina má byť jediným úradným jazykom. <ref>http://mek.oszk.hu/03400/03407/html/357.html</ref> Tiež napísal: ''Je nemožné aby sa v jednej krajine hovorilo sto jazykmi. Musí byť len jeden jazyk a v UhorskuMaďarsku to musí byť maďarčina.''<ref>Laszlo Deme. [http://books.google.ro/books?id=r91nAAAAMAAJ&q=%22in+one+country+it+is+impossible+to+speak%22&dq=%22in+one+country+it+is+impossible+to+speak%22&hl=ro&sa=X&ei=8X_WUsC3FI-QhQfh9oC4AQ&ved=0CDIQ6AEwAA ''The radical left in the Hungarian revolution of 1848'']</ref> Je nutné poznamenať, že hlavnou ideou presadzovania jediného úradného jazyka, bolo zvýšenie gramotnosti na území vtedajšieho Felvidéku (Horné Uhorsko), keďže učiteľov hovoriacich jazykmi národnostních menšín bolo veľký nedostatok, čo malo za následok ekonomické zaostávanie tohto regiónu. Podobné praktiky sa úspešne presadzovali v západnej a strednej Európe tej doby.

NerealistickáTáto nekompromisnosť však, znamenala v konečnom dôsledku vlastné oslabenie. Maďari sa pripravili o možných spojencov a cisár prizval na pomoc [[Rusko|ruskú]] [[cár]]sku armádu. Po príchode ruských kozákov, spomenulKossuth sipripravil Košutzákon napre druhénárodnostné národy uhorské v narýchlo pripravenom národnostnom zákonemenšiny ([[júl]] 1849). Jedenásteho augusta [[1849]] odstúpil vedenie obrany generálovi [[Artúr Görgei|Artúrovi Görgeimu]], a ešte pred porážkou maďarskej armády pri [[Bitka pri Világoši|Világoši]] ušiel zopustil UhorskaUhorsko.

Zvyšok života strávil KošutKossuth v zahraničí, najmä v talianskom Turíne (najmä na Via dei Mille 22), kde naďalej organizoval protihabsburský odboj. V exile navštívil aj [[Anglicko]] a [[Spojené štáty|USA]], kde ho pomerne veľkolepo oslavovali. Nevzdával sa plánu na získanie nezávislosti Uhorska. Vypracoval niekoľko návrhov na nové štátoprávne usporiadanie v strednej Európe. V emigrácii čiastočne revidoval svoj postoj k národnostnej otázke, no Slovákov zo svojich federalizačných plánov zakaždým vynechal. Zomrel v Turíne 20. marca 1894. Jeho pozostatky boli prevezené do Budapešti, kde sa uskutočnil slávnostný veľkolepý pohreb. 

Maďari ho považujú za najvýznamnejšieho maďarského štátnika 19. storočia, ktorého už aj vtedajší súčasníci pokladali za „živé„''živé stelesnenie maďarského národa“národa''“. Naproti tomu slovenská strana ho vníma skôr ako maďarského politika slovenského pôvodu, ktorý nielenžesa zradilnezasadzoval svojo vlastnýpráva národ, ale mu aj najviacnárodnostních uškodilmenšín. [[Jozef Miloslav Hurban]] to v rámci svojho nacionalistického názoru sformuloval nasledovne: ''„Košut„Kossuth je ten pták, který do svého slovenského hnízda nejvíce nanečistil.“''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nakoľko bol Lajos Kossuth Slovák?|url=https://dennikn.sk/2940306/nakolko-bol-lajos-kossuth-slovak/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2022-07-21|dátum prístupu=2022-08-15|jazyk=sk-SK|meno=József|priezvisko=Demmel}}</ref>

Po KošutoviKossuthovi je pomenovaná univerzita v Debrecíne, ulica Via Lajos Kossuth v Turíne a ulice v mnohých ďalších maďarských mestách. Jeho meno nieslo aj terajšie [[Hviezdoslavovo námestie (Bratislava)|Hviezdoslavovo námestie]] (bývalá Promenáda) v Bratislave v rokoch 1899 – 1920. V Budapešti jeho meno stále nesie námestie, na ktorom je maďarský parlament a pomník v jeho blízkosti. Podľa en.wikipedia KošutoveKossuthove pamätníky mimo Maďarska zohrávajú dôležitú úlohu ako symboly národnej identity maďarskej menšiny. Na Slovensku je KošutovaLajos Kossuthova socha v Rožňave.<ref>[http://www.retep.sk/roznava/kossuth/kossuth.php Rožňava, Socha Kossuth Lajos, retep.sk, ProjektR13]</ref>

KošutLajos Kossuth mal syna Ferenca (16. novembra 1841- 25. mája 1914), ktorý pôsobil ako staviteľ v Maďarsku a Taliansku a bol od 8 apríla 1906 do 17. januára 1910 maďarským ministrom hospodárstva. KosutovýmLajos Kossuthovým potomkom je aj [[Joseph Kosuth]] narodený 31. januára 1945 v Toledo, Ohio, USA - americký konceptuálny umelec.