Milan Šimečka: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Lepšia formulácia. Ešte k tej Charte77. Zdroj: http://www.csds.cz/cs/g6/3361-DS.html#dsy3361-DS_B1 |
Prečo posttotalitnej? Totalitnej. Značky: vrátené vizuálny editor |
||
Riadok 14:
V roku [[1949]] začal študovať na [[Brno|brnianskej]] [[univerzita|univerzite]] [[Rusko|ruskú]] a [[Česko|českú]] [[literatúra|literatúru]] a [[filozofia|filozofiu]]. Po skončení fakulty v roku [[1953]] učil rok [[čeština|češtinu]] na jedenásťročenke v [[Kroměříž]]i a v roku [[1954]] prišiel do [[Bratislava|Bratislavy]]. Dráhu vysokoškolského učiteľa začal na katedre [[Marxizmus-leninizmus|marxizmu-leninizmu]], kde prednášal študentom [[medicína|medicíny]] a [[farmácia|farmácie]] základy marxizmu. V roku [[1957]] zmenil pôsobisko a začal učiť na Vysokej škole múzických umení. Nasledujúcich desať rokov bolo asi obdobím jeho najintenzívnejšieho štúdia filozofie, kedy sa znovu a dôkladnejšie zoznamoval s obsahom všetkých filozofických škôl a systémov minulosti. Je autorom dvoch systematických kníh o dejinách sociálnych utópii<ref name=":0">ŠIMEČKA, Milan: ''Sociálne utópie a utopisti'', Bratislava: Vydavateľstvo Osveta n.p</ref><ref>ŠIMEČKA, Milan: ''Kríza utopizmu''. Bratislava: Obzor, vydavateľstvo kníh a časopisov n.p., 1967</ref>. Téma kníh nebola spracovaná striktne marxisticky, preto aj napriek odmäku 60-tych rokov čelil problémom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milan Šimečka - životopis|url=https://milansimecka.sk/milan-simecka-zivotopis/|dátum prístupu=2023-07-31|jazyk=en-US}}</ref>.
Od jesene [[1967]] do februára [[1968]] strávil Šimečka pol roka v [[Mainz]]i ako štipendista tamojšieho Ústavu európskych dejín. Po okupácii [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] v roku [[1968]] bol vylúčený z [[komunizmus|komunistickej]] strany a [[6. marec|6. marca]] [[1970]] dostal výpoveď z [[Univerzita Komenského|Univerzity Komenského]]. Od jesene roku [[1970]] až do svojho zatknutia v máji [[1981]] pracoval v rôznych robotníckych povolaniach. Od [[6. máj]]a [[1981]] bol ako jeden z mála kritikov
V novembri [[1989]] i v nasledujúcich mesiacoch patril ako predstaviteľ [[Verejnosť proti násiliu|Verejnosti proti násiliu]] v [[Bratislava|Bratislave]] medzi hlavných intelektuálnych protagonistov [[Nežná revolúcia|revolúcie]]. Svoju politickú činnosť bral ako službu rodiacej sa demokracii v [[Česko-Slovensko|Československu]]. Po novembri [[1989]] bol desať mesiacov až do svojej smrti poradcom [[prezident]]a [[Československo|ČSFR]] [[Václav Havel|Václava Havla]]. Bol držiteľom niekoľkých literárnych cien, v roku [[1986]] mu bola udelená [[cena Jana Palacha]], v roku [[1990]], mesiac pred jeho smrťou, mu [[International Press Institute]] udelil cenu [[IPI Press Freedom Award]] za najlepší článok roku. Dňa [[28. október|28. októbra]] [[1991]] mu bol udelený [[prezident]]om [[Československo|ČSFR]] [[Václav Havel|Václavom Havlom]] [[Rad T. G. Masaryka]] 1. triedy in memoriam.
| |||