Wikipédia

Bratislava: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Simdesu (diskusia | príspevky)
644 editací
Revízia 7819554 používateľa 188.167.212.74 (diskusia) bola vrátená
Značka: vrátenie
Československo, resp. republika Československá, Česko-Slovensko, Československá republika, Československá socialistická republika, Česko-Slovensko
Riadok 462:
** [[1909]]: V meste premávajú prvé [[trolejbus]]y.
** [[1918]] ([[10. október]]): založenie [[Slovenská národná rada (1918 – 1919)|Slovenskej národnej rady]] s právomocou pre Bratislavu a okolie.
* [[1918]]{{--}}[[1939]]: Súčasť [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]<nowiki/>slovenska
** [[1918]] ([[31. december]]): Obsadenie Bratislavy legionármi.<ref>[http://www.bratislavskenoviny.sk/109053/pamatnici-historie/obsadzovanie-sa-zacalo-slamenou-budou/ Obsadzovanie sa začalo Slamenou búdou]</ref>
** [[1919]] ([[február]]): Začal sa používať názov Bratislava.
* [[1939]]{{--}}[[1945]]: Hlavné mesto Slovenskej republiky.
* [[1945]]{{--}}[[1992]]: Opäť súčasť Česko-SlovenskaČeskoslovenska
** [[1946]]: Vznik tzv. Veľkej Bratislavy pripojením obcí [[Bratislava – mestská časť Devín|Devín]], [[Dúbravka (Bratislava)|Dúbravka]], [[Bratislava – mestská časť Lamač|Lamač]], [[Petržalka]], [[Prievoz]], [[Rača (miestna časť)|Rača]] a [[Vajnory]].
** [[1971]]: Obce [[Čunovo]], [[Devínska Nová Ves]], [[Jarovce]], [[Podunajské Biskupice]], [[Rusovce]], [[Vrakuňa]] a [[Záhorská Bystrica]] boli pripojené k Bratislave.
** [[1969]]{{--}}[[1992]]: Hlavné mesto Slovenska v rámci [[Česko-Slovensko|Československa a Česko-Slovenska]] (1969 – 1990: ''Hlavné mesto Slovenskej socialistickej republiky'', od roku 1990: ''Hlavné mesto Slovenskej republiky'')
* od roku [[1993]]: Hlavné mesto samostatného Slovenska
 
Riadok 478:
V roku [[1907]] tu žilo vyše 70-tisíc obyvateľov, z čoho tretinu tvorili Maďari, polovicu Nemci, sedminu Slováci, okrem toho ešte Chorváti, Srbi, Bulhari, Rumuni, a iné národnosti.<ref>[http://www.panorama.sk/go/clanky/371.asp?lang=sk&sv=2 Bratislava – Pozsony – Pressburg 1907 (Ilustrovaný sprievodca)]</ref>
 
Na konci druhej svetovej vojny bola väčšina nemeckých obyvateľov evakuovaná ríšskymi úradmi do relatívne bezpečnejšieho vnútrozemia Veľkonemeckej ríše. Časť z nich sa po skončení vojny vrátila. V priebehu rokov [[1945]]{{--}}[[1946]] boli takmer všetci Nemci vyhnaní a veľa Maďarov bolo vysťahovaných v rámci výmeny obyvateľstva medzi [[Česko-Slovensko|Československo]]m a [[Maďarsko]]m.
 
<gallery>
Riadok 559:
 
Pre úplnosť treba dodať, že mesto Bratislava prechodne stratilo všetky územia na pravom brehu Dunaja:
* od konca decembra 1918 (resp. začiatku januára 1919) do 15. augusta 1919 – Dôvodom bola skutočnosť, že podľa dočasných dohôd a demarkačných línií hranica medzi Česko-SlovenskomČeskoslovenskom a Maďarskom v tom čase prebiehala korytom Dunaja.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kováč | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = a kol. | titul = Kronika Slovenska | vydanie = | vydavateľ = Fortuna Print | miesto = Bratislava | rok = 1999 | počet strán = 607 | url = | isbn = 80-88980-08-9 | kapitola = | strany = 234| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľuboš Kačírek – Pavol Tišliar Petržalka v rokoch 1919 – 1946| url = http://www.muzeologia.sk/index_htm_files/Petrzalka_19_46.pdf | vydavateľ = muzeologia.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-01 | miesto = | jazyk = }} S. 7 a nasl.</ref><ref>HRONSKÝ, M. K úlohe francúzskej vojenskej misie v bojoch na Slovensku a pri utváraní jeho hraníc v roku 1919. In: Česko-slovenská historická ročenka 2000 [http://files.cskh.sk/200001405-366a137628/2000.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190530203123/http://files.cskh.sk/200001405-366a137628/2000.pdf|date=2019-05-30}} S. 211 a nasl.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.regionalnageografia.sk/publikacie/pub/RDS/04_gurnak.pdf | vydavateľ = regionalnageografia.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-01 | miesto = | jazyk = }} Obr. 5</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.agt.bme.hu/balassi/CF100_Konferencia_eloadasok/Szarka_Laszlo_ppt.pdf | vydavateľ = agt.bme.hu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-01 | miesto = | jazyk = }} Slide 15</ref>
* od 10. októbra 1938 do 4. apríla 1945 – Dôvodom bola skutočnosť, že podľa [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohody]] Česko-Slovensko muselo Nemecku odstúpiť územia na pravom brehu Dunaja (a mimochodom aj Devín, ktorý ale v roku 1938 ešte nepatril do Bratislavy). Dovtedajšie pravobrežné územia Bratislavy (t. j. Pečňa, Starý háj atď.) boli v Nemecku pričlenené k obci Engerau (čo bol vtedy v Nemecku staronový názov Petržalky).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ľuboš Kačírek – Pavol Tišliar Petržalka v rokoch 1919 – 1946| url = http://www.muzeologia.sk/index_htm_files/Petrzalka_19_46.pdf | vydavateľ = muzeologia.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-01 | miesto = | jazyk = }} S. 42 a nasl.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Großblatt 445 - Wien &#x5B;Wien, Hainburg / Preßburg, Eisenstadt, Neusiedl am See&#x5D; (XII/1944) | url = https://www.landkartenarchiv.de/info_grossblaetter.php?q=Gb_445_Wien_XII_1944 | vydavateľ = landkartenarchiv.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-01 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Karte des Sudetenlandes 1:75.000 (4758) - Preßburg (1938) | url = https://www.landkartenarchiv.de/tk75sudetenland.php?q=tk75sudetenland_4758 | vydavateľ = landkartenarchiv.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-01 | miesto = | jazyk = }}</ref>
 
Riadok 608:
| isbn = 978-80-223-3516-4}}</ref>
 
K ďalším výrazným zmenám v etnickom zložení došlo v medzivojnovom a povojnovom období. Pričlenenie Bratislavy k Česko-SlovenskuČeskoslovensku znamenalo odchod značnej časti maďarského obyvateľstva, nasledovaný prílevom slovenskej a českej populácie (najmä inteligencie) a celkovým rastom mesta. Už v roku 1930 tvorili príslušníci „československej“ národnosti takmer polovicu obyvateľov (48 %). V novembri 1944 došlo k rozhodnutiu evakuovať nemeckých obyvateľov Bratislavy a blízkeho okolia. V priebehu februára – marca 1945 väčšina z nich mesto opustila.<ref>{{Citácia knihy
| titul = Karpatskí Nemci na Slovensku od druhej svetovej vojny do roku 1953
| meno1 = Soňa
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Bratislava“