Diplomová práca: Rozdiel medzi revíziami

'''Diplomová práca''' (hovorovo '''diplomovka''', slangovo '''diplomka''') je [[záverečná práca]] spravidla druhého stupňa [[vysokoškolské štúdium|vysokoškolského štúdia]]. Predstavuje rozsiahlejšiu odbornú prácu (štúdiu), ktorej vypracovanie a  obhajoba je pre študenta (diplomanta) jednou z  podmienok získania [[akademický titul|akademického titulu]]. Práca by mala prinášať nové poznatky a  v  danom odbore byť prínosom.

Na [[Slovensko|Slovensku]] je jej obhajoba jedným z &nbsp;predpokladov prena ukončenie [[magisterské štúdium|magisterského]] aj [[inžinierske štúdium|inžinierskeho]], resp. [[doktorské štúdium|doktorského štúdia]] v &nbsp;prípade [[medicína|medicíny]] a &nbsp;[[veterinárne lekárstvo|veterinárneho lekárstva]].<ref>Zákon č. 131/2002 Z. z. z 21. februára 2002 o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, cit. 29-09-2013, [https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2012/57/ Dostupné online]</ref> Tvorí súčasť [[štátna skúška|štátnej záverečnej skúšky]]. Účelom vypracovania diplomovej práce je overenie zvládnutia odborných teoretických aj praktických [[vedomosti|vedomostí]], [[odborná terminológia|odbornej terminológie]], použitia [[vedecká metóda|vedeckých metód]] pri riešení problémov daného [[Vedný odbor|vedného odboru]]. Práca je tiež prejavom schopnosti [[Vysokoškolský študent|vysokoškolského študenta]] riešiť úlohy vo svojom odbore samostatne.<ref>Meško, D., Katuščák, D., Bernadič, M., Žiaková, K., Pullmann, R., ''Akademická príručka.'' Osveta, Martin, 2004, s. 162</ref> [[Školiteľ]]Vedúci diplomovej práce (často nesprávne, a&nbsp;to dokonca aj v&nbsp;oficiálnych dokumentoch/kontextoch, ako sú oponentské posudky alebo informačné systémy, nazývaný „školiteľ“&nbsp;– školiteľ býva pri doktorandskom štúdiu a&nbsp;ten odvádza väčšie množstvo práce ako vedúci záverečných prác) sa podieľa iba metodicky, pričom sa so študentom stretáva pri konzultáciách v &nbsp;priebehu prípravy práce. ŠkoliteľVedúci by mal tiež dohliadať na korektnosť jej prípravy, čítať jednotlivé kapitoly ešte pred jej odovzdaním a &nbsp;upozorňovať študenta na jej nedostatky. Medzi iným by mal upozorniť študenta aj na prípadné [[plagiát]]orstvo. (Podmieňovací spôsob je oprávnený. Vedúci za to nenesie zodpovednosť, ale je zvykom, že preberá túto kontrolnú úlohu, avšak nie je v&nbsp;jeho silách odstrániť všetky nedostatky&nbsp;– o&nbsp;to by sa mal aktívne usilovať študent.)

Na rozdiel od [[bakalárska práca|bakalárskej práce]] sa diplomová práca líši väčším rozsahom a &nbsp;väčšou kvalitou spracovania študovanej témy. Na vypracovanie diplomovej práce majúby študenti obyčajnemali najmenejmať aspoň 2 roky (avšak prax býva taká, že študenti, najmä pri dvojstupňovom štúdiu, musia prácu spracovať za menej ako rok). Spravidla je vypracovávaná písomne a &nbsp;odovzdáva sa vo vytlačenej forme vo viacerých exemplároch. V &nbsp;minulosti sa tieto fyzicky archivovali v archívoch katedier a &nbsp;vysokých škôl. Dnes sa zvyknú archivovať v &nbsp;digitálnej podobe. Formálna stránka diplomovej práce zvykne byť predpísaná školou, pričom niekedy sa jej detaily líšia podľa zvykov daného vedného odboru (napr. medzi [[fakulta]]mi zriedkavo aj jednotlivými [[katedra (vysoká škola)|katedrami]]). Rozsah diplomovej práce je spravidla okolo 50-&nbsp;– 80 strán.<ref>Kimlička, Š., ''Metodika písania vysokoškolských a kvalifikačných prác učebné texty – vybrané časti.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 2005, s. 50</ref><ref>Vnútorný predpis č. 5/2010, ''Smernica rektora Univerzity Komenského v Bratislave o základných náležitostiach záverečných a kvalifikačných prác, ich bibliografickej registrácii, kontrole originality, uchovávaní a sprístupňovaní na Univerzite Komenského v Bratislave,'' cit. 29.09.2013, [http://www.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/subory/legislativa/2011/vp_2011_07_smernica_zaverecne_prace.pdf Dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130206221551/http://uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/subory/legislativa/2011/vp_2011_07_smernica_zaverecne_prace.pdf |date=2013-02-06 }}</ref>. Pri štandardnom formátovaní textu by nemal byť nižší ako 30 a väčší ako 100 strán (práve z&nbsp;dôvodu rozdielov formátovania je relevantný údaj počet znakov: 90&nbsp;000 až 126&nbsp;000 vrátane medzier&nbsp;– pozor na viacnásobné medzery, tie sa nerátajú). Dodatočný materiál, ktorý nie je vhodné umiestniť priamo do textu, napr. rozsiahle [[tabuľka|tabuľky]], [[mapa|mapy]], [[ilustrácia|ilustrácie]] alebo osobitné materiály ako [[manuál]]y technických zariadení alebo programov, či dodatočnú literatúru je možné pripojiť dovo prílohyforme kpríloh prácipráce.

Pred obhajobou sa práca dostáva do rúk [[oponovanie (hodnotenie práce)|oponenta]], ktorého úlohou je zhodnotiť prácu kriticky zhodnotiť. Neskôr, pri obhajobe, mámôže mať (ak je to možné) oponent slovo v &nbsp;komisii, ktorá prijíma prácu na obhajobu (toto nie je povinné, ale je to vhodné, ak to okolnosti dovoľujú). Skúšobná komisia na vykonanie štátnej skúšky hodnotí na diplomovej práci obsahovú aj formálnu stránku. Často býva zvlášť hodnotená aj miera originality, resp. zhody s inými prácami. Samotná obhajoba práce prebieha zvyčajne vo forme [[prezentácia|prezentácie]], po ktorej spravidla nasleduje odborná diskusia.