Rakúsky hospic Svätej rodiny: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Značky: vrátené odstránenie údržbovej šablóny
d Verzia používateľa 2A02:AB04:27BD:AD00:39FB:C8A3:A526:B06 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od AustrianHospice (7855792): revert vandalismu
Riadok 1:
{{Bez zdroja}}
{{Na úpravu}}
'''Rakúsky pútnický hospic Svätej Rodiny v Jeruzaleme''' je katolícka pútnická ubytovňa v [[Ha-Ir ha-Atika|Starom meste]] [[Jeruzalem|Jeruzalema]] . Nachádza sa na rohu [[Via Dolorosa]] a ulice El-Wad v moslimskej štvrti, pri [[Krížová cesta|3. zastavení Krížovej cesty]] [[Rektor (vysoká škola)|Rektorom]] hospicu je od roku 2004 Markus Štefan Bugnyar . Tento hospic, ktorý bol založený v roku 1856 a otvorený 19. marca v roku 1863, je najstarším národným pútnickým domom vo Svätej zemi. Ide o cirkevnú nadáciu, ktorá je zverená  príslušnému arcibiskupovi Viedne.
 
Od začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia je možné v hospici vykonávať aj náhradnú vojenskú službu, od 1. januára 2016 v súlade s novým zákonom o dobrovoľníkoch.
 
[[Súbor:Jerusalem_Oesterreichisches_Hospiz_BW_3.JPG|náhľad|Vchod do hospicu, 2010]]
[[Súbor:Jerusalem_Oesterreichisches_Hospiz.JPG|náhľad|Pohľad zo strechy smerom na Skalný dóm, 2008]]
 
{{Bez zdroja}}
{{Na úpravu}}
'''Rakúsky pútnický hospic Svätej Rodiny v Jeruzaleme''' je katolícka pútnická ubytovňa v [[Ha-Ir ha-Atika|Starom meste]] [[Jeruzalem|Jeruzalema]] . Nachádza sa na rohu [[Via Dolorosa]] a ulice El-Wad v moslimskej štvrti, pri [[Krížová cesta|3. zastavení Krížovej cesty]] [[Rektor (vysoká škola)|Rektorom]] hospicu je od roku 2004 Markus Štefan Bugnyar . Tento hospic, ktorý bol založený v roku 1856 a otvorený 19. marca v roku 1863, je najstarším národným pútnickým domom vo Svätej zemi. Ide o cirkevnú nadáciu, ktorá je zverená  príslušnému arcibiskupovi Viedne.
 
Od začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia je možné v hospici vykonávať aj náhradnú vojenskú službu, od 1. januára 2016 v súlade s novým zákonom o dobrovoľníkoch.
 
{{Bez zdroja}}
{{Na úpravu}}
'''História'''