Verzia z 10:19, 8. apríl 2024 upraviť Miroslav Skrabak (diskusia \| príspevky) 19 editací Bez shrnutí editace Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 12:37, 10. jún 2024 upraviť vrátiť Miroslav Skrabak (diskusia \| príspevky) 19 editací →‎Dejiny: Na základe oslovenia autora knihy MONOGRAFIA OBCE ĎUBAKOVO pána Juraja Laššáka aby som upravil nesprávne informácie na Wikipédii o Ďubákove a dal veci na pravú mieru. Prikladam aj jeho vyjadrenie z 04/2024 : doteraz rozšírené nesprávne názory, ako sú uvádzané v rôznych literárnych prameňoch. Ale teraz máte možnosť uviesť to tam tak aby boli veci uvedené na úroveň čo najviac približujúcu sa vypátranej skutočnosti. Uvádzam to v prílohe. Dúfam, že Vás tým neodradím a zverejnite to Značky: odstránenie referencie vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 37: [[Súbor:Vlajka Dubakova.jpg\|náhľad\|Vlajka obce]] [[Súbor:DUBAKOVO ERB.jpg\|náhľad\|Erb Ďubákova]] '''Ďubákovo''' je vysokohorská [[obec (slovenská správna jednotka)\|obec]] na [[Slovensko\|Slovensku]] v [[Poltár (okres)\|okrese Poltár]]. == Dejiny == '''<big>Ďubákovo</big>''' vzniklo pred koncom 18. storočia '''(1794)''' po tom, čo na svoje majetky v severozápadnom Malohonte začali zemepáni z haličského šľachtického rodu "'''<big>Forgáčovcov</big>"''' presídľovať kolonistov z Oravskej stolice. Prvá písomná zmienka o Ďubákove je už z roku [[1553]] v dokumente, ktorý sa nazýva Zoznam obcí okresu Juraja Madácha. Na tomto zozname sa uvádza pod názvom Gyibako a píše sa tam, že v obci boli dve [[Porta (daňová jednotka)\|porty]] (hospodárske dvory – brány), ktoré platili dane. Ďubákovo sa nachádza aj na zozname obcí [[Sečiansky sandžak\|sečianského sandžaku]] z roku [[1562]]{{--}}[[1563]], ktoré platili dane [[Osmanská ríša\|Turkom]] počas tureckej okupácie. Turci ju vedú ako obec Gyalbak. No od platenia dane Turkom ju oslobodili, lebo nemala zámožné dvory (porty), lebo ju spustošila vojna. V roku [[1720]] patrila obec do okresu [[Fiľakovo]] v [[Novohradská župa (Uhorsko)\|Novohradskej župe]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu ~~\| priezvisko =~~ Zoznamy s menami prisťahovalcov do Ďubákova sa v archívnych fondoch Malohontského dištriktu v Štátnom archíve v Banskej Bystrici nepodarilo nájsť ''<small>(ŠA BB, Fond Malohontského dištriktu (MHD) 1688-1803. K 36-37, inv. č. 229)</small>'' ~~\| meno =~~ ~~\| odkaz na autora =~~ Ale v záverečnom odseku v protokole k osídleniu [[Lom nad Rimavicou\|Lomu nad Rimavicou]] a [[Šoltýska\|Šoltýsky]] zo '''17. júla 1796''' slúžny Ľudovít Kubínyi hlási, že: ''„ Forgáčovci majú okrem dvoch obcí'' (Lom a Šoltýska) ''aj dve salajkárne – miesta na pálenie potaše – a na jednej nazývanej Dibako žije už '''50 ľudí'''.'' ~~\| titul = Ďubákovo~~ ~~\| url = https://www.najkrajsikraj.sk/dubakovo/~~ Pravdepodobne '''prví''' prisťahovalci prišli do lokality s názvom Ďubákovo len ako '''<u>robotníci</u>''' (''drevorubači, paliči popola a uhliari''), bývali v provizórnych obydliach a preto nebolo potrebné spisovať zoznam a protokol o založení '''novej dediny'''. ~~\| dátum vydania =~~ ~~\| dátum aktualizácie =~~ Tento názor potvrdzuje aj text v konskripčnom súpise z roku '''1828''' kde je uvedené, že vzniklo pred '''27 rokmi'''. ''<small>(Conscriptio Diverticuli Gyubako 1828. Ungarisches Staatsarchiv Hungaria Comitatus Gomoriensis cum Kis-Honth).</small>'' ~~\| dátum prístupu =~~ ~~\| vydavateľ = Najkrajší kraj~~ To navodzuje, že Ďubákovo '''vzniklo postupne''' a nie ako '''Lom''' a '''Šoltýska''' naraz príchodom veľkej skupiny rodín. Pravdepodobne vznik dediny s koncentrovanejším a trvalým osídlením sa udial neskôr, tesne pred zánikom '''Malohontskej župy''' a vznikom župy <u>Gemer-Malohont</u> (1803). ~~\| miesto =~~ ~~\| jazyk =~~ Názov lokality Ďubákovo (Gyibako) bol známy už v polovici 18. storočia ako súčasť katastra [[Kokava nad Rimavicou\|Kokavy nad Rimavicou]].<ref>{{Citácia knihy\|priezvisko=Sokolovský\|meno=LEON\|titul=Geometrico – Topografphica Descriptio Teritorii Kokava (Geometricko – topografický opis chotára Kokavy\|vydavateľ=Gemerská vlastivedná spoločnosť\|miesto=Rimavská Sobota\|rok=1979}}</ref> }}</ref> Dokazuje to zoznam utečencov, kde sa uvádza, že z nej 4 rodiny ušli na Dolnú zem (na pustatiny vyľudnené po vyhnaní Turkov z Uhorska). Už bola takmer pred vymretím, ale na sklonku [[18. storočia]] rodina grófa Forgáča z [[Halič (okres Lučenec)\|Haliče]] pri Lučenci obec znovu osídlila presídlením kolonistov z [[Oravská župa (Uhorsko)\|Oravy]], spolu s osídlením [[Šoltýska\|Šoltýsky]], [[Lom nad Rimavicou\|Lomu nad Rimavicou]] a ďalších usadlostí. Z uvedeného je jasné, že názov obce je veľmi starý a nie je odvodený od mena bývalého vlastníka pozemkov v katastrálnom území obce Alberta Duba, ako sa to šíri ústnym podaním. Albert Dub bol viedenský advokát, ktorý odkúpil od grófa Forgáča časť jeho majetkov na konci [[19. storočia]].<ref>{{Citácia knihy ~~\| priezvisko = Sirácky~~ Viacerí autori uvádzajú vznik Ďubákova do skorších rokov. Bývalý dekan RK farnosti v Brezničke '''Ján Belčany''' vo svojej samizdatovej práci o dejinách breznickej farnosti z roku 1958 píše o Ďubákove ako o starobylej obci z predreformačnej doby. Uvádza informácie, že bola obcou už v roku 1553. Ďalej tiež informuje, že pod názvom Gyalbak sa nachádza aj v daňovom súpise sečanského sandžáku z rokov 1562-63. ''Podľa neho dedina zanikla'' po tom, čo ju '''vypálili''' tureckí vojaci, ktorých si na pomoc proti Habsburgovcom pozval [[Imrich Tököli]] v rokoch 1672 – 1683. Podľa autorov '''monografie Novohrad''' – Dejiny 2/1 (1989, Osveta š. p. Martin) patrilo Ďubákovo v roku 1720 do '''fiľakovského okresu'''. Žiaľ snaha potvrdiť uvádzané informácie novými dôkazmi nebola zatiaľ úspešná. ~~\| meno = Ján~~ ~~\| odkaz na autora = Ján Sirácky (historik)~~ ~~\| titul = Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem v 18. a 19. storočí~~ Na základe výsledkov tohto skúmania sa dá príchod '''prvých obyvateľov''' na územie '''<u>Ďubákova</u>''' stanoviť do roku '''1794'''. Potvrdzuje to zápis v matrike krstených v Detvianskej Hute z '''''12. októbra 1794'''''. Rodičia Michal a Mária Petrlla, krstili dcéru menom Barbara. Kmotrovci sú Martin a Mária Olšak. Bydlisko rodičov je zapísané '''ex Dubakov'''. To vyjadruje extirpatúru, t. j. klčovisko v Ďubákove. Ďalší zápis v Detvianskej Hute je z '''''26. decembra 1794'''''. Rodičia Pavel a Anna Vršan (Vrssan) krstili syna menom Ján. Kmotrovci sú Ďuro Václavík a Mária Nosáľ. Bydlisko rodičov je zapísané '''ex Vubak'''. Aj to podľa nás znamená klčovisko v Ďubákove. ~~\| vydanie = 1~~ ~~\| miesto = Bratislava~~ Podľa '''matričných zápisov''' z okolitých rímskokatolíckych farských matrík, je výskyt priezvisk prvých prisťahovalcov do Ďubákova nasledovný: ~~\| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied\|Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]]~~ ~~\| rok = 1966~~ <small>Aláč, Barankovič, Bigas, Čajan, Čavoj, Daník, Daňo, Dilo, Dulovec, Ďuriš, Fačka, Gabera, Galdik, Gaudik, Gažák, Grenčík, Grešo, Chovanec, Chudera, Ivor, Jánošík, Juriga, Kantor, Kaprál Kohút, Labaj, Lacko, Laššák, Látka, Ľupták, Malaga, Malina, Sagan, Slovák, Slovenčák, Sralo, Šišo, Škorňa, '''Škrabák''', Válek, Veľoch, Visaník, Vrbina, Vršan a ďalšie.</small> ~~\| edícia = Edícia Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV~~ ~~\| zväzok edície = 11~~ <small>V neskorších cirkevných matričných zápisoch sa objavujú nové priezviská obyvateľov Ďubákova: Bartoš, Janček, Jančo, Kret, Kurák, Madleniak, Morong, Paššák, Sardeliak, Staššák, Svediak a ďalší.</small> ~~\| počet strán = 297~~ ~~\| strany = 56{{--}}60~~ ---- ~~}}</ref>.~~ == Symboly obce ==

Ďubákovo: Rozdiel medzi revíziami