Ďubákovo: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
→Dejiny: Na základe oslovenia autora knihy MONOGRAFIA OBCE ĎUBAKOVO pána Juraja Laššáka aby som upravil nesprávne informácie na Wikipédii o Ďubákove a dal veci na pravú mieru. Prikladam aj jeho vyjadrenie z 04/2024 : doteraz rozšírené nesprávne názory, ako sú uvádzané v rôznych literárnych prameňoch. Ale teraz máte možnosť uviesť to tam tak aby boli veci uvedené na úroveň čo najviac približujúcu sa vypátranej skutočnosti. Uvádzam to v prílohe. Dúfam, že Vás tým neodradím a zverejnite to Značky: odstránenie referencie vizuálny editor |
||
Riadok 37:
[[Súbor:Vlajka Dubakova.jpg|náhľad|Vlajka obce]]
[[Súbor:DUBAKOVO ERB.jpg|náhľad|Erb Ďubákova]]
'''Ďubákovo''' je vysokohorská [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Poltár (okres)|okrese Poltár]].
== Dejiny ==
'''<big>Ďubákovo</big>''' vzniklo pred koncom 18. storočia '''(1794)''' po tom, čo na svoje majetky v severozápadnom Malohonte začali zemepáni z haličského šľachtického rodu "'''<big>Forgáčovcov</big>"''' presídľovať kolonistov z Oravskej stolice.
Zoznamy s menami prisťahovalcov do Ďubákova sa v archívnych fondoch Malohontského dištriktu v Štátnom archíve v Banskej Bystrici nepodarilo nájsť ''<small>(ŠA BB, Fond Malohontského dištriktu (MHD) 1688-1803. K 36-37, inv. č. 229)</small>''
Ale v záverečnom odseku v protokole k osídleniu [[Lom nad Rimavicou|Lomu nad Rimavicou]] a [[Šoltýska|Šoltýsky]] zo '''17. júla 1796''' slúžny Ľudovít Kubínyi hlási, že: ''„ Forgáčovci majú okrem dvoch obcí'' (Lom a Šoltýska) ''aj dve salajkárne – miesta na pálenie potaše – a na jednej nazývanej Dibako žije už '''50 ľudí'''.''
Pravdepodobne '''prví''' prisťahovalci prišli do lokality s názvom Ďubákovo len ako '''<u>robotníci</u>''' (''drevorubači, paliči popola a uhliari''), bývali v provizórnych obydliach a preto nebolo potrebné spisovať zoznam a protokol o založení '''novej dediny'''.
Tento názor potvrdzuje aj text v konskripčnom súpise z roku '''1828''' kde je uvedené, že vzniklo pred '''27 rokmi'''. ''<small>(Conscriptio Diverticuli Gyubako 1828. Ungarisches Staatsarchiv Hungaria Comitatus Gomoriensis cum Kis-Honth).</small>''
To navodzuje, že Ďubákovo '''vzniklo postupne''' a nie ako '''Lom''' a '''Šoltýska''' naraz príchodom veľkej skupiny rodín. Pravdepodobne vznik dediny s koncentrovanejším a trvalým osídlením sa udial neskôr, tesne pred zánikom '''Malohontskej župy''' a vznikom župy <u>Gemer-Malohont</u> (1803).
Názov lokality Ďubákovo (Gyibako) bol známy už v polovici 18. storočia ako súčasť katastra [[Kokava nad Rimavicou|Kokavy nad Rimavicou]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Sokolovský|meno=LEON|titul=Geometrico – Topografphica Descriptio Teritorii Kokava (Geometricko – topografický opis chotára Kokavy|vydavateľ=Gemerská vlastivedná spoločnosť|miesto=Rimavská Sobota|rok=1979}}</ref>
Viacerí autori uvádzajú vznik Ďubákova do skorších rokov. Bývalý dekan RK farnosti v Brezničke '''Ján Belčany''' vo svojej samizdatovej práci o dejinách breznickej farnosti z roku 1958 píše o Ďubákove ako o starobylej obci z predreformačnej doby. Uvádza informácie, že bola obcou už v roku 1553. Ďalej tiež informuje, že pod názvom Gyalbak sa nachádza aj v daňovom súpise sečanského sandžáku z rokov 1562-63. ''Podľa neho dedina zanikla'' po tom, čo ju '''vypálili''' tureckí vojaci, ktorých si na pomoc proti Habsburgovcom pozval [[Imrich Tököli]] v rokoch 1672 – 1683. Podľa autorov '''monografie Novohrad''' – Dejiny 2/1 (1989, Osveta š. p. Martin) patrilo Ďubákovo v roku 1720 do '''fiľakovského okresu'''. Žiaľ snaha potvrdiť uvádzané informácie novými dôkazmi nebola zatiaľ úspešná.
Na základe výsledkov tohto skúmania sa dá príchod '''prvých obyvateľov''' na územie '''<u>Ďubákova</u>''' stanoviť do roku '''1794'''. Potvrdzuje to zápis v matrike krstených v Detvianskej Hute z '''''12. októbra 1794'''''. Rodičia Michal a Mária Petrlla, krstili dcéru menom Barbara. Kmotrovci sú Martin a Mária Olšak. Bydlisko rodičov je zapísané '''ex Dubakov'''. To vyjadruje extirpatúru, t. j. klčovisko v Ďubákove. Ďalší zápis v Detvianskej Hute je z '''''26. decembra 1794'''''. Rodičia Pavel a Anna Vršan (Vrssan) krstili syna menom Ján. Kmotrovci sú Ďuro Václavík a Mária Nosáľ. Bydlisko rodičov je zapísané '''ex Vubak'''. Aj to podľa nás znamená klčovisko v Ďubákove.
Podľa '''matričných zápisov''' z okolitých rímskokatolíckych farských matrík, je výskyt priezvisk prvých prisťahovalcov do Ďubákova nasledovný:
<small>Aláč, Barankovič, Bigas, Čajan, Čavoj, Daník, Daňo, Dilo, Dulovec, Ďuriš, Fačka, Gabera, Galdik, Gaudik, Gažák, Grenčík, Grešo, Chovanec, Chudera, Ivor, Jánošík, Juriga, Kantor, Kaprál Kohút, Labaj, Lacko, Laššák, Látka, Ľupták, Malaga, Malina, Sagan, Slovák, Slovenčák, Sralo, Šišo, Škorňa, '''Škrabák''', Válek, Veľoch, Visaník, Vrbina, Vršan a ďalšie.</small>
<small>V neskorších cirkevných matričných zápisoch sa objavujú nové priezviská obyvateľov Ďubákova: Bartoš, Janček, Jančo, Kret, Kurák, Madleniak, Morong, Paššák, Sardeliak, Staššák, Svediak a ďalší.</small>
----
== Symboly obce ==
|