Augusta Sasko-Weimarsko-Eisenašská: Rozdiel medzi revíziami

 

 

 

Nebola to oficiálna pozícia, ktorá dala Auguste politický vplyv, ale skôr jej sociálne vzťahy a blízkosť ku Viliamovi. Dôležitú úlohu zohrala ich korešpondencia s jej manželom, kniežatami, štátnikmi, dôstojníkmi, diplomatmi, duchovnými, vedcami a spisovateľmi. Sama seba vnímala ako politickú poradkyňu svojho manžela a za jej úhlavného politického nepriateľa považovala pruského premiéra a nemeckého kancelára [[Otto von Bismarck|Otta von Bismarcka]]. Zatiaľ čo biografie Bismarcka niekedy charakterizujú politické názory cisárovnej ako antiliberálne alebo ako deštruktívne zamerané výlučne proti Bismarckovej politike, novší výskum ich klasifikuje ako liberálne. V súlade s tým Augusta celkovo nedokázala presvedčiť svojho manžela, aby reštrukturalizoval Prusko a Nemecko podľa [[Konštitučná monarchia|konštitučnej monarchie]] [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva.]] Napriek tomu mala určite politický priestor pri výchove následníka trónu, ako obhajkyňa katolíckeho obyvateľstva a prostredníctvom svojho prístupu ku kráľovi a antimilitaristickému zastúpeniu. O tom, ako ďaleko presne siahal vplyv Augusty ako manželky panovníka v 19. storočí, sa v historiografii stále vedú diskusie.

<gallery widths="150" heights="150">

Súbor:Maria Pavlovna of Russia by V.Borovikovskiy (1804, Gatchina).jpg|Augustina matka, [[Mária Pavlovna Ruská|Mária Pavlovna]].

 

Andrea Micke-Serin

Augusta und der Badische Hof | url = https://perspectivia.net/servlets/MCRFileNodeServlet/pnet_derivate_00000638/micke-serin_hof.pdf | dátum prístupu = 2024-03-20}}</ref> Podľa [[Monika Wienfortová|Moniky Wienfortovej]] to prispelo k tomu, že Augusta neskôr obhajovala transformáciu Pruska na [[Konštitučná monarchia|konštitučnú monarchiu]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Wientfort | meno = Monika | titul = Familie, Hof, Staat: Königin Augusta von Preußen | url = https://perspectivia.net//servlets/MCRFileNodeServlet/pnet_derivate_00000637/wienfort_familie.pdf | dátum prístupu = 2024-04-05}}</ref> Ako sa Gall domnieva, politika vo Weimare priala Augustinej blízkosti ku kruhu zvanom [[Wochenblattpartei]], ktorá bola nielen za malonemeckú jednotu bez [[Rakúske cisárstvo|Rakúska]], ale aj za „spojenectvo s vedúcimi silami liberálnej buržoázie“ a pokračovanie pruských reforiem.<ref>Gall 1980 , s. 185–186.</ref> Historik [[Nemecká demokratická republika|Východného Nemecka]] [[Ernst Engelberg]] na druhej strane popiera Augustin liberálny postoj. Jej politické názory boli umiestnené v tradícii [[Osvietenský absolutizmus|osvietenského absolutizmu]].<ref>Engelberg 1990 , s. 514.</ref> Nechcela nič vedieť o „parlamentnom režime“, ale skôr obhajovala „ústavu slobodne zvolenú panovníkom.“<ref>Engelberg 1990 , s. 513.</ref>

27. júla 1867 ''[[Illustrirte Zeitung]]'' kritizoval Augustin čoraz väčší ústup do rodinného života. Pred revolúciou v rokoch 1848–1849 bola stále „brilantnou postavou na dvore v Berlíne“. V súčasnosti sa však drží najmä „skrytá v tichom kruhu rodinného života“ a berlínskeho súdneho života sa už takmer nezúčastňuje. Namiesto toho trávila „väčšinu roka mimo rezidencie, vo svojom obľúbenom sídle v Koblenzi alebo v Karlsruhe so svojou dcérou, alebo v nemeckých kúpeľoch, kde užíva zvyčajnú liečbu.“ Kritizovalo sa aj to, že sa v hlavnom meste objavila na panovníka dosť nenápadne, teda že nereprezentovala dostatočne svoje spoločenské postavenie.<ref>Geisthövel 2005 , s. 85–86.</ref> Podľa Karin Feuerstein-Praßer nebola Augusta počas svojho života nikdy populárna mimo Koblenz. Historik to pripisuje skutočnosti, že Augusta by len ťažko udržiavala intenzívne kontakty s pruskou elitou. Na druhej strane vyvolalo rozruch, že hovorila a písala prevažne po francúzsky. To už na nemeckých dvoroch pri zakladaní ríše nebolo bežné.<ref>Feuerstein-Praßer 2011 , s. 226–227.</ref> Podľa historika [[Gerd Heinrich|Gerda Heinricha]] bola Augusta medzi svojimi súčasníkmi „kontroverznou postavou takmer v každom ohľade.“ Na jednej strane bol pozitívne vnímaný jej vplyv na výchovu následníka trónu a jej dcéry Louise. Ich kniežacie správanie a spôsoby sa niekedy považovali za vhodné; Na druhej strane, Augustina podráždenosť a jej zmeny nálad boli negatívne. Intelekt pripisovaný jej weimarskému vplyvu a jej záľube v okázalosti by sa na pomerne hospodárnom dvore Hohenzollernovcov zdali neprimerané.<ref name=":8" />

 

 

=== Pamätníky ===

 

== Rodokmeň ==

 

== Referencie ==

 

== Literatúra ==

* {{Citácia knihy|priezvisko=Angelow|meno=Jürgen|titul=Preußens Herrscher. Von den ersten Hohenzollern bis Wilhelm II. und Wilhelm I. (1861–1888)|vydavateľ=Beck|miesto=Mníchov|rok=2006|isbn=978-3-406-54129-2}}

* {{Citácia knihy|priezvisko=Aschmann|meno=Birgit|titul=Karrieren in Preußen – Frauen in Männerdomänen. Königin Augusta als "political player"|vydavateľ=Duncker & Humblot|miesto=Berlín|rok=2020|isbn=978-3-428-18035-6}}

 

== Iné projekty ==

 

== Externé odkazy ==

* [https://web.archive.org/web/20051028163425/http://preussen.de/de/geschichte/1861_wilhelm_i./kaiserin_augusta.html Životopis Augusty]

 

== Zdroj ==

{{Preklad|en|Augusta Saxe-Weimar-Eisenach|1226615886}}

 

 

{{Autoritné údaje}}