János Esterházy: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Rescuing 3 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 |
d Bavíme sa o ľuďoch 15000 je dosť. Preto som vymazal slovo len Značky: vrátené vizuálny editor úprava z mobilu úprava z mobilného webu pokročilá úprava z mobilného zariadenia |
||
Riadok 97:
Po osamostatnení Slovenska hlasoval za viacero protidemokratických a protižidovských zákonov<ref>{{Harvbz|Kamenec|2000|St=360}}</ref>, čím sa nelíšil od iných poslancov snemu. Tieto opatrenia nie len schvaľoval, ale ich aj aktívne podporil svojimi vystúpeniami.<ref name=de>{{Harvbz|Deák|1995|St=21}}</ref> Miesto [[Arizácia|arizačných]] praktík režimu už [[28. november|28. novembra]] [[1939]] kritizoval nízky počet Maďarov, ktorí boli dosadení za správcov židovského majetku. [[22. február]]a [[1940]] hlasoval za zákon č. 46/1940 Sl. z. o pozemkovej reforme<ref name="r1">{{Harvbz|Vrábel|2012|St=146}}</ref>, ktorý sa týkal takmer výlučne iba židov a mal za cieľ parceláciu židovských pozemkov. [[25. apríl]]a [[1940]] hlasoval za prvý arizačný zákon. Pri prvom hlasovaní 29. februára nebol v sneme prítomný, zákon bol však vrátený do snemu prezidentom a následne schválený za Esterházyho účasti. Opatrenia proti židom neschvaľoval iba v počiatočných fázach riešenia židovskej otázky, ale aj po nástupe pronacistického krídla HSĽS po rokovaniach v [[Salzburg]]u, ktoré sa netajilo svojim plánom riešiť celý problém podľa nemeckého vzoru". [[3. september|3. septembra]] [[1940]] podporil ústavný zákon č. 210/1940 Sl. z., ktorým snem poveril vládu prijatím opatrení, ktoré sú potrebné na úplné vyradenie [[Židia|Židov]] zo spoločenského a hospodárskeho života.<ref>{{Harvbz|Podolec|2003|St=190}}</ref> To, že nešlo o náhodné rozhodnutie, dokazuje aj jeho prejav z [[8. október|8. októbra]] [[1940]], kde upozornil, že Maďari v minulosti trpeli od Židov rovnako ako Slováci. Uvítal ich samostatnú kategorizáciu v chystanom sčítaní obyvateľstva a pochvalne sa vyjadril aj o „skutočných a rýchlych opatreniach“ slovenskej vlády na ich vyradenie z hospodárskeho života.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tesnopisecká zpráva o 46. zasadnutí Snemu Slovenskej republiky v Bratislave v utorok 8. októbra 1940 | vydavateľ = Spoločná Česko-Slovenská Digitálna parlamentná knižnica | dátum prístupu = 5.1.2014 | url = http://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=178748}}</ref> Boj proti židom označoval ako legitímny, na druhej stane však žiadal, aby ním nebola dotknutá maďarská menšina. V čase jeho prejavu bola už proti židom zavedená celá séria nariadení, ktoré im zakázali viesť motorové vozidlá, uložili povinnosť odovzdať cestovné pasy (čím bol zamedzený ich slobodný pohyb a zavedená kontrola pred vysťahovaním), zriadená Ústredňa Židov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zoznam zákonov a nariadení, prijatých od roku 1939, ktoré vytvorili osobitný právny režim pre Židov na Slovensku a umožnili ich deportácie a arizáciu majetku | vydavateľ = Ústav pamäti národa | dátum prístupu = 21.1.2014 | url = http://www.upn.gov.sk/data/pdf/zoznam-z.pdf}}</ref> ako jediná povolená verejno–právna židovská organizácia (ostatné ešte existujúce boli zrušené), Židia boli povinní odovzdať súpis svojho majetku a ďalšie.
Zreteľná zmena Esterházyho postoja je viditeľná počas hlasovania o Ústavnom zákone o vysťahovaní Židov z [[15. máj]]a [[1942]]. Táto udalosť býva často dezinterpretovaná tak, že bol jediným poslancom, ktorý hlasoval proti prijatiu zákona, prípadne že bol jediným poslancom, ktorý sa postavil proti deportáciám (toto nepravdivé tvrdenie sa opakuje s takou frekvenciou a intenzitou, že preniklo aj do niektorej odbornej literatúry). V skutočnosti v čase prijatia zákona deportácie už bežali niekoľko týždňov (od 25. marca), deportovaná bola väčšina Židov vysídlená pred SNP (z približne 58 000 Židov bolo
15 000 deportovaných po jeho prijatí)<ref>{{Harvbz|Kamenec|1991|St=190}}</ref>. Samotný zákon bol postúpený do snemu za značne kontroverzných okolností. Deportácie boli iniciatívou slovenskej vlády, nie snemu, ale priamym dôsledkom legislatívnych krokov snemu, na ktorých sa Esterházy podieľal. Predsedníctvo snemu odmietlo deportácie legalizovať už v marci, čo však na ich priebeh nemalo vplyv<ref>{{Harvbz|Kamenec|1991|St=169}}</ref> a zastaviť alebo obmedziť deportácie sa snažil aj predseda snemu [[Martin Sokol]], ktorý o tejto otázke niekoľkokrát neúspešne rokoval s predsedom vlády [[Vojtech Tuka|Vojtechom Tukom]]. Začiatkom mája Sokol zvolal poradu s vybranými poslancami, na ktorej sa dohodli, že zákon bude nakoniec prerokovaný, ale bude pozmenený tak, aby zároveň vytvoril podmienky na ochranu pomerne širokého okruhu ohrozených osôb (politika menšieho zla).<ref>{{Harvbz|Kamenec|1991|St=188}}</ref> Esterházy, ako jeden z viacerých poslancov, za kontroverzný zákon nehlasoval. Na rozdiel od iných poslancov, ktorí na znak nesúhlasu opustili hlasovaciu sieň, bol jediný, ktorý ostal na mieste a za zákon preukázateľne nezdvihol ruku.<ref name="de" /> Takýto postoj bol prejavom odvahy, nakoľko rokovanie prebiehalo verejne (t. j. pod dozorom gardistov). Svoj postoj však nedeklaroval v pléne, ale oznámil ho neverejne [[Martin Sokol|Martinovi Sokolovi]]. Popri morálnej neprijateľnosti vysťahovania ho ako menšinový politik zdôvodnil najmä obavami z toho, aby v budúcnosti vysídlenie nepostihlo aj maďarskú menšinu. Zároveň sa ale opätovne prihlásil k svojim protižidovským postojom a prejavil odhodlanie na nich zotrvať. V tomto zmysle ospravedlnil svoje nehlasovanie aj maďarskej vláde. Z protižidovských zákonov, ktoré boli prijaté neskôr, Esterházy hlasoval za zákon č. 138/1942 Sl. z. o niektorých obmedzeniach Židov pri osvojení, ktorý zakázal adopcie Židov nežidmi a naopak.<ref>{{Harvbz|Vrável|2012|St=146}}</ref> ==== Pomoc prenasledovaným ====
| |||