Štvrtohorné zaľadnenie

Štvrtohorné zaľadnenie alebo (štvrtohorná/kvartérna) ľadová doba alebo nepresne pleistocénne zaľadnenie je termín, označujúci obdobie zväčšeného rozsahu ľadovcov na Zemi v švrtohorách ako dôsledok ochladenia podnebia. Niektorí autori holocén (teda súčasnosť) nepovažujú za súčasť štvrtohorného zaľadnenia. Názvy s výrazom "...zaľadnenie" sa používajú aj len na označenie samotného zväčšeného rozsahu ľadovcov v tomto období.

Rozšírenie kvartérneho zaľadnenia na sevevernej pologuli

CharakteristikaUpraviť

Začalo sa pred 2,588 miliónmi rokov (čo je začiatok štvrtohôr, respektíve podľa staršej terminológie konečná fáza treťohôr) teda koncom pliocénu, trvalo celý pleistzocén a skončilo pred 11 800 rokmi (začiatok holocénu) alebo u iných autorov trvá dodnes.

Pred 2,588 miliónmi rokov:

Silné ochladenie pred 2,588 miliónmi rokov malo hlboký vplyv na existenciu a vývoj všetkého živého. S klesajúcou teplotou pribúdali atmosférické zrážky, ktoré sa v chladných ročných obdobiach menili na snehové víchrice. Vznikli rozsiahle snehové príkrovy, ktoré sa postupne menili na príkrovy ľadové až v ľadovce. Tak vznikalo zaľadnenie obrovských priestorov. Odhaduje sa, že v čase svojho vrcholu, v pleistocéne, pokrýval ľadovec 45 mil. km2 súše. V Severnej Amerike vidno stopy zaľadnenia až k 40. rovnobežke. V oveľa väčšom meradle než dnes boli zaľadnené aj horské masívy. V tom čase sa vyhranili aj veľmi výrazné podnebné pásma a to pásmo arktické, mierne a tropické. Ich hranice sa však podľa kolísania priemernej teploty počas pleistocénu značne menili.