Železokupecký spolok Országh
Železokupecký spolok Országh alebo Železokupecké tovarišstvo (staroslov. Železno-kupecke towarisstwo[1]) bol súkromný hospodársky spolok, ktorý pôsobil v Jelšave a okolí v rokoch 1800 – 1922. V polovici 19. storočia bol najväčším tunajším hospodársky zameraným spolkom.
Dejiny upraviť
Činnosť spolku sa začala v roku sa 1800, kedy sa pretransformoval z tzv. povozníckeho cechu Furmanské právo založeného ešte roku 1663. Spolok združoval najmä jelšavských, ale aj mimojelšavských (predovšetkým revúckych, chyžnianskych, rožňavských, tisovských, štítnickych a muráňskych) furmanov, povozníkov a kupcov, ktorí sa venovali predaju a vývozu železenej rudy, železa a remeselníckych produktov, hlavne zámočníckeho a zvonkárskeho cechu. Podľa artikul (štatútu) mali členovia spolku rozdelené trasy svojich obchodných ciest na juh, odkiaľ zároveň dovážali do Jelšavy víno, slaninu, obilie a iné, luxusnejšie tovary (niektoré druhy látok, koreniny, kávu, čokoládu).[2]
Spolok stál pri vzniku Rimavskej únie (tzv. Železiarska únia) v roku 1808, ktorá fungovala z iniciatívy kniežaťa Františka Koháryho ako spolok šteliarov, majiteľov hút a hámrov. Jej inšpektormi sa stali poprední členovia spolku Adam Czibur, Samuel Glósz, Pavol Benkár a jeho syn Jozef Benkár.[3]
V poslednej štvrtine 19. storočia prešiel spolok vnútorným vývojom, ktorý odrážal prispôsobovanie sa novovzniknutej situácii na trhu, súvisiacej najmä s objavením ložísk magnezitu v regióne, dôsledkom čoho bola v roku 1894 postavená prvá pec na spracovanie vápenca, dolomitu a magnezitu a v roku 1896 otvorená baňa na ťažbu mastenca. Rozmach ťažobného priemyslu a vybudovanie železničnej trate na jednej strane, no úpadok remeselníctva na druhej strane sa odrazil na činnosti spolku, ktorý od roku 1885 už združoval ťažobných priemyselníkov a kupcov, ktorí sa zameriavali na obchodovanie s výrobkami existujúcich priemyselných podnikov. Tieto zmeny reflektoval aj štatút spolku, ktorý bol postupne menený a dopĺňaný (1856, 1860). V takejto podobe pôsobil spolok až do svojho zániku v roku 1922.[4]
Referencie upraviť
- ↑ Štátny archív v Košiciach – pracovisko Archív Rožňava, fond Mesto Jelšava, pridružený fond Spolok Országh, Protocoll Železno-kupeckeho towarisstwi aneb kniha do ktere jmena wseckich panů kupene weci potrebne a pametne zapsane biti maji do roka 1800 až do roka 1834, kniha č. 44, sign. ZJ-80, 84 s. Zdroj: Almášiová, Lenka. Spolková činnosť jelšavského meštianstva v druhej polovici 19. storočia. In Slančová, Daniela – Bočák, Martin – Žarnovská, Iveta (eds.). 3. Štúdentská vedecká konferencia : Zborník príspevkov. 1. vyd. Prešov : Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 2008. ISBN 978-80-8068-743-4, s. 192. Dostupné online. [cit. 2018-04-02].
- ↑ Almášiová, Lenka. Spolková činnosť jelšavského meštianstva v druhej polovici 19. storočia. In Slančová, Daniela – Bočák, Martin – Žarnovská, Iveta (eds.). 3. Štúdentská vedecká konferencia : Zborník príspevkov. 1. vyd. Prešov : Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 2008. ISBN 978-80-8068-743-4, s. 191-192. Dostupné online. [cit. 2018-04-02].
- ↑ Almášiová, Lenka. Spolková činnosť jelšavského meštianstva v druhej polovici 19. storočia. In Slančová, Daniela – Bočák, Martin – Žarnovská, Iveta (eds.). 3. Štúdentská vedecká konferencia : Zborník príspevkov. 1. vyd. Prešov : Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 2008. ISBN 978-80-8068-743-4, s. 192. Dostupné online. [cit. 2018-04-02].
- ↑ Almášiová, Lenka. Spolková činnosť jelšavského meštianstva v druhej polovici 19. storočia. In Slančová, Daniela – Bočák, Martin – Žarnovská, Iveta (eds.). 3. Štúdentská vedecká konferencia : Zborník príspevkov. 1. vyd. Prešov : Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 2008. ISBN 978-80-8068-743-4, s. 192-193. Dostupné online. [cit. 2018-04-02].