Židia v Indonézii sú veľmi malou komunitou približne 20 osôb.[1] Skladá sa prevažne zo sefardských Židov.

Dejiny upraviť

Prvý kto napísal o židovskej komunite v Holandskej východnej Indii bol po pobyte v Batávii (Jakarta) v 50. rokoch 18. storočia židovský obchodník Jákob Saphir. V Batavii hovoril s miestnym Židom, ktorý mu vyprával o dvadsiatich židovských rodinách v meste a ďalej o Surabaye a Semarangu. Väčšina Židov žijúcich v 19. storočí v Holandskej východnej Indii boli holandskí Židia, ktorí tu pracovali ako obchodníci alebo pracovali pre koloniálny režim. Niektorí z členov miestnej komunity však boli imigranti z Iraku alebo z Adenu.

Podľa sionistického emisára Izraela Kohena sa medzi svetovými vojnami nachádzalo v Holandskej východnej Indii okolo 2 tisíc Židov. Indonézski Židia veľmi trpeli počas japonskej okupácie Indonézie, kedy boli internovaní a nútení pracovať v pracovných táboroch. Po vojne sa ich mnoho ocitlo takmer bez prostriedkov a tak časť z nich emigrovala do Spojených štátov, Austrálie a Izraela.

Ku koncu 60. rokov 20. storočia žilo v Jakarte 20 Židov, 25 ich žilo v Surabayi.

Referencie upraviť

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Židé v Indonésii na českej Wikipédii.