Žofia Amália Brunšvická
Žofia Amália Brunšvická (dán. Sophie Amalie) (* 24. marec 1628, Herzberg – † 20. február 1685, Kodaň) bola rodom brunšvicko-lüneburská princezná a ako manželka dánskeho kráľa Frederika III. dánska kráľovná v rokoch 1648 – 1670.
| Žofia Amália Brunšvická | |
 brunšvicko-lüneburská princezná a dánska kráľovná v rokoch 1648 – 1670 | |
| Narodenie | 24. marec 1628 Herzberg |
|---|---|
| Úmrtie | 20. február 1685 (56 rokov) Kodaň |
| Odkazy | |
| Commons |  Žofia Amália Brunšvická |
Biografia upraviť
Žofia Amália sa narodila ako štvrté dieťa a jediná dcéra brunšvicko-lüneburského vojvodu Juraja (1583 – 1641) a jeho manželky Anny Eleonóry Hesensko-darmstadtskej (1601 – 1659).
Manželstvo a potomkovia upraviť
Vo veku 12 rokov bola zasnúbená s následníkom dánskeho trónu, princom Frederikom (neskorším dánskym kráľom Frederikom III.) a o tri roky neskôr, 1. októbra roku 1643 sa za neho v Glücksburgu vydala. Manželstvo bolo uzavreté z politických dôvodov a manželia k sebe nikdy nechovali hlbšie city, nemožno sa teda diviť, že obaja mali mimomanželské vzťahy, ktoré si vzájomne tolerovali.
Z manželstva Žofie Amálie a Frederika III. vzišlo osem detí, z ktorých dve mladšie zomreli v útlom veku:
- Kristián V. (* 15. apríl 1646 – † 25. august 1699), dánsky kráľ (manželka Šarlota Amália Hesensko-Kasselská)
- Anna Žofia (* 1. september 1647 – † 1. júl 1717) – 1666 vydatá za Jána Juraja III. Saského, saského kurfirsta
- Frederika Amália (* 11. apríl 1649 – † 30. október 1704) – 1667 vydatá za Kristiána Albrechta, vojvodu von Schleswig-Holstein-Gottorf
- Vilhelmína Ernestína (* 20. jún 1650 – † 23. apríl 1706), falcká kurfirstka
- Frederik (* 11. október 1651 – † 14. marec 1652)
- Juraj (* 21. apríl 1653 – † 8. november 1708), manžel britskej kráľovnej Anny Stuartovej
- Ulrika Eleonóra (* 11. september 1656 – † 26. júl 1693) – v roku 1680 vydatá za Karola XI., švédskeho kráľa
- Dorothea Juliana (* 16. november 1657 – † 15. máj 1658)
Kráľovná upraviť
Žofia Amália spoločne s manželom nastúpila na dánsky a nórsky trón 28. februára roku 1648 po smrti svojho svokra Kristiána IV. Pár bol korunovaný v katedrále Panny Márie v Kodani; bola to posledná dánska korunovácia v tomto svätostánku.
Kráľovná mala skôr mužské záľuby: rada jazdila na koni a milovala lov. Bola presvedčená o svojej výnimočnej spoločenskej nadradenosti a podľa toho aj žila na vysokej nohe, vo výnimočnom prepychu, inšpirujúc sa francúzskym kráľom Ľudovítom XIV., čo sa negatívne podpisovalo na stave kráľovskej pokladne. Pohoršenie vyvolalo pózovanie kráľovnej v Evinom rúchu na portréte, ktorý ju predstavoval ako bohyňu Héru. Žofia Amália zahájila stavbu kráľovskej rezidencie, ktorá bola nazvaná jej menom - palác Amalienborg (oficiálna rezidencia dánskych kráľov v Kodani). Mala veľký vplyv na politické dianie (m. i. na vznik absolútnej monarchie v Dánsku), podporovala zväzky Dánska so Švédskom a Francúzskom, čoho výsledkom bolo aj manželstvo jej dcéry Ulriky Eleonóry so švédskym kráľom Karolom XI. Po smrti manžela väčšinu času trávila v paláci Amalienborg, aby nestratila kontrolu nad vládou svojho syna Kristiána V.
Dáni ju pamätajú predovšetkým pre jej chorobnú neznášanlivosť a nenávisť k nevlastnej sestre jej manžela, syna kráľa Kristiána IV. z druhého morganatického manželstva, Eleonóre Kristíne: manžel Eleonóry Kristíny Corfitz Ulfeldt získal sobášom významné úrady, vládu a predovšetkým značný vplyv na kráľa Kristiána IV. a po jeho smrti sa snažil zabrániť korunnému princovi Frederikovi v nástupe na trón. Frederik ho napriek tomu ponechal v jeho úradoch, Ulfeldt však bol veľmi tŕňom v oku kráľovnej; v roku 1651 bol obvinený z plánovania kráľovraždy a utekal do Holandska, potom do Švédska, odkiaľ sa vrátil po uzavretí mieru v Roskilde, po zavedení absolútnej monarchie však opäť odišiel a v roku 1664 sa utopil v Rýne pri Bazileji. Eleonóra Kristína bola v roku 1663 uväznená (potom čo ju anglický kráľ Karol II. nechal poslať do Dánska) a do kráľovninej smrti držaná pod zámkom.
Smrť upraviť
Žofia Amália zomrela v 20. februára 1685 vo svojej rezidencii Amalienborgu a bola pochovaná v katedrále v Roskilde, mieste posledného odpočinku dánskych kráľov.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Žofia Amália Brunšvická
Bibliografia upraviť
- Henning Dehn-Nielsen: Kings and Queens of Denmark, Kopenhaga 2007, ISBN 978-87-89542-71-3
- Kay Nielsen, Ib Askholm: Danmarks kongelige familier i 1000 år, 2007, ISBN 978-87-91679-09-4
- Rikke Agnete Olsen: Kongerækken, Kopenhaga 2005, ISBN 87-595-2525-8
Externé odkazy upraviť
Zdroj upraviť
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žofie Amálie Brunšvická na českej Wikipédii.