2 + 2 = 5
Dva a dva je päť, dva a dva sa rovná päť, dva plus dva sa rovná päť alebo dva plus dva je päť (2 + 2 = 5) je fráza, ktorá je známa najmä z antiutopického románu 1984 od Georga Orwella.
Dejiny rovnice upraviť
Rovnica 2 + 2 = 4 sa až v 16. storočí začala považovať za pravdivý výrok. Ako prvý o tom napísal Johann Wigand vo svojej knihe De Neutralibus et Mediis Libellus v roku 1562. Napísal, že nikto nemôže vyvrátiť fakt, že sa dva plus dva rovná štyrom.[1]
René Descartes vo svojej knihe Meditácie o prvej filozofii z roku 1641 píše, že nedokáže spochybniť pravdivosť rovnice 2 + 2 = 4, ale myslí si, že ani jej pravdivosť nie je dokázateľná.[2]
V Molièrovej hre Dom Juan sa vyskytne otázka, v čo jedna postava verí. Tá na to povie, že verí, že dva aj dva sa rovná štyrom.[3]
Až v roku 1728 sa prvýkrát hlása, že 2 + 2 ≠ 5. Ephraim Chambers v Cyclopaedii napísal, že je absurdné, aby sa dva a dva rovnalo piatim.[4]
Samuel Johnson v roku 1779 vyhlásil, že hocikto môže mať dôvod sa domnievať, že sa dva a dva rovná piatim, ale i tak bude správny výsledok štyri.[1]
George Gordon Byron v roku 1813 v liste manželke napísal, že vie, že 2 + 2 = 4, a bol by rád, keby to mohol dokázať, ale omnoho väčším potešením by pre neho bolo, keby dokázal, že 2 + 2 = 5.[5]
.jpg)
2 + 2 = 5 v Sovietskom zväze upraviť
Prvý päťročný plán sa v Sovietskom zväze začal v roku 1928. V roku 1930 Josif Stalin vyhlásil, že by sa mal plán splniť do štyroch rokov.[6] Iakov Guminer tento nápad v roku 1931 propagoval plagátom, na ktorom sa objavila rovnica 2 + 2 = 5. Plagát znázorňoval, že sa s nadšením pracovníkov podarí päťročnicu splniť za štyri roky.
George Orwell upraviť
- George Orwell vo svojom antiutopickom románe 1984 použil rovnicu 2 + 2 = 5, aby znázornil manipulačnú schopnosť politikov v autoritatívnom štáte. Podobnú skúsenosť okúsil, keď bojoval v španielskej občianskej vojne.[7]
V románe 1984 O´Brien, vysoko postavený politik Oceánie, presvedčoval hlavnú postavu Winstona o tom, že sa dva aj dva môžu rovnať piatim, ak to vládnuca strana prikáže. Po tom, ako Winston nesúhlasil, ho začali mučiť. Týrali ho, dokým neuznal, že sa 2 + 2 sa môže rovnať piatim, ba hoci aj trom, ak to vládnuca strana prikáže.
| „ | "Koľko prstov zdvíham, Winston?"
"Štyri." "A ak Strana povie, že to nie sú štyri, ale päť – tak koľko ich bude?" "Štyri." ... "Koľko prstov, Winston?" "Päť! Päť! Päť!" "Nie. Winston, nemá to zmysel. Klameš. Stále si myslíš, že sú štyri. Koľko prstov, prosím." "Štyri! Päť! Štyri! Koľko chceš. Len už zastav, zastav tú bolesť!"[8] |
“ |
Referencie upraviť
- ↑ a b WILSON, F. P.. The Oxford Dictionary of English Proverbs. 3. vyd. Oxford : Clarendon Press, 1970. ISBN 0198691181. S. 849. (po anglicky)
- ↑ Descartes' Meditations Home Page [online]. www.wright.edu, [cit. 2020-08-05]. Dostupné online.
- ↑ Moliere Don Juan Adapted by Timothy Mooney [online]. web.archive.org, 2012-03-01, [cit. 2020-08-05]. Dostupné online. Archivované 2012-03-01 z originálu.
- ↑ CHAMBERS, Ephraim: Cyclopaedia; or, an Universal Dictionary of Arts and Sciences...Volume the First (1728), Londýn: James and John Knapton et al. S. 11
- ↑ BYRON, George Gordon (1974) Alas! the Love of Women: 1813–1814. Belknap Press. S. 159.
- ↑ STALIN, Josif Vissarionovič. Works. Moskva : Foreign Languages Publishing House, 1955. S. 242-385. (po anglicky)
- ↑ DAG, O.. George Orwell: Looking back on the Spanish War [online]. orwell.ru, [cit. 2020-08-08]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ ORWELL, George. 1984. Bratislava : SLOVART, 2013. ISBN 978-80-556-1083-2. Kapitola 2., Časť 3., s. 206-207.
Literatúra upraviť
- KRUEGER, L. E. & Hallford, E. W. (1984), "Why 2 + 2 = 5 looks so wrong: On the odd-even rule in sum verification", Memory & Cognition, (1984), s. 171–180
- EULER, Houston (1990), "The history of 2 + 2 = 5", Mathematics Magazine, 1990, s. 338–339