IEEE 802.11

(Presmerované z 802.11b)

IEEE 802.11 alebo 802.11x alebo wi-fi štandard je súbor štandardov Wireless LAN vyvinutých pracovnou skupinou 11 Normalizačného výboru IEEE pre LAN/WAN (IEEE 802).

A Compaq 802.11b PCI card

Rodina 802.11 v súčasnosti obsahuje šesť úprav techník komunikácie vzduchom, ktoré využívajú ten istý protokol. Najpopulárnejšie sú techniky definované pozmeňujúcimi návrhmi b, a g pôvodného štandardu, ktorý pôvodne zahŕňal aj otázku bezpečnosti a neskôr bola prepracovaná v pozmeňovacom návrhu 802.11i. Ostatné štandardy rodiny (c-f, h-j, n) sú servisné vylepšenia, rozšírenia alebo opravy pôvodnej špecifikácie. 802.11b bol prvý všeobecne prijatý štandard. Nasledovali 802.11a a 802.11g.

Štandardy 802.11b a 802.11g používajú frekvenciu 2,4 GHz, ktorá môže byť rušená mikrovlnnými rúrami, bezdrôtovými telefónmi, Bluetooth zariadeniami a inými aplikáciami využívajúcimi túto frekvenciu. Štandard 802.11a už používa rozsah 5 GHz a preto nie je ovplyvňovaný zariadeniami z rozsahu 2,4 GHz.

Protokoly upraviť

802.11 pôvodné upraviť

Pôvodná verzia štandardu IEEE 802.11 vydaná v roku 1997 definovala dve rýchlosti 1 a 2 Mbit/s prenesených infračerveným signálom alebo na frekvencii 2.4 GHz. Infračervené signály sú stále súčasťou štandardu, ale nevyužívajú sa

Originál definoval ako prístup k médiu metódu Carrier Sense Multiple Access with Collision Avoidance (CSMA|CA). Značné percento dostupnej kapacity prenosového kanála je obetované (mechanizmom CSMA|CA) za účelom zvýšenia spoľahlivosti pri prenose údajov cez rôzne heterogénne a znečistené prostredia.

Nevýhodou tohto pôvodného štandardu bola ponuka viacerých možností prepojenia, ktoré bolo možné realizovať. V skutočnosti je to skôr nejaká „meta-špecifikácia“, než nekompromisná špecifikácia, ktorá akceptovala rôznym individuálnym výrobcom prispôsobovať si svoje produkty. Preto bola rýchlo nahradená štandardom 802.11b. Všeobecné prijatie sietí typu 802.11 nastalo až po ratifikácii 802.11b.

802.11b upraviť

Doplnok 802.11b k pôvodnému štandardu bol ratifikovaný v roku 1999. 802.11b definuje maximálnu priepustnosť 11 Mbit/s a využíva ten istý CSMA/CA prístup ku médiu ako bol definovaný v originálnom štandarde. Kvôli hlavičke CSMA/CA protokolu však v skutočnosti umožňoval maximálne priepustnosť 5,9 Mbit/s použitím TCP a 7,1 Mbit/s použitím UDP rámca.

Produkty rešpektujúce štandard 802.11b sa na trhu objavili veľmi rýchlo vzhľadom na fakt, že 802.11b je priamym rozšírením DSSS (Direct-sequence spread spectrum) modulačnej technológie definovanej v pôvodnom štandarde. Technicky, 802.11b štandard využíva Komplementárny kódovací kľúč (CCK) ako svoju modulačnú techniku, ktorá je variantom CDMA. Preto boli chipsety a produkty ľahko prerobené na rozšírenie 802.11b. Dramatický nárast výkonu 802.11b oproti 802.11 spolu so znížením ceny viedol ku rapídnej akceptácii 802.11b ako definitívnej wireless LAN technológie.

802.11b je zvyčajne využívaný v point-to-multipoint topológiách, kde prístupový bod komunikuje prostredníctvom viacsmerovej antény s jedným alebo viacerými klientmi umiestnenými v oblasti pokrytej prístupovým bodom. Typický rozsah vo vnútri budovy je 30 metrov pri rýchlosti 11 Mbit/s a 90 metrov pri 1 Mbit/s. S vysoko výkonnými externými anténami, protokol umožňuje aj upravené prepojenie point-to-point, sú typické vzdialenosti pokrytia do 8 km ale niektoré správy dokumentujú aj úspešný prenos do 80 – 120 km v miestach bez prekážok.

Karty 802.11b operujú s rýchlosťami 11 Mbit/s, ale škálujú sa na 5,5, potom 2 a 1 Mbit/s (Adaptívna selekcia rýchlosti) v prípade zhoršenej kvality signálu. Keďže prenos nižšími rýchlosťami využíva menej komplexné a nadbytočnejšie metódy šifrovania dát, sú menej náchylné na poruchy v dôsledku interferencií alebo poruche signálu. Existujú rozšírenia 802.11b na rýchlosti 22, 33 a 44 Mbit/s ale neboli zakotvené v IEEE štandarde. Nazývajú sa aj 802.11b+. Tieto rozšírenia boli odstránené vývojom 802.11g, ktorý definuje prenosové rýchlosti až do 54 Mbit/s a je spätne kompatibilný s 802.11b.

Pozri aj upraviť

Externé odkazy upraviť