Aiči B7A

Aiči B7A2 Rjúsei (japonsky: 流星, Meteor, Létavice) bolo strmhlavé bombardovacie a torpédové palubné lietadlo japonského cisárskeho námorného letectva, používané v druhej svetovej vojne. Bol pokračovaním známeho a úspešného lietadla Aiči D3A. Spojenecké kódové označenie typu bolo Grace. V čase zaradenia lietadla do služby už bolo upustené od priraďovanie dlhých názvov. Používalo sa ale (vedľa krátkeho B7A) označenie kandži kógekiki Rjúsei (艦上 攻 撃 機 「流星」 ~ Palubné útočný lietadlo Rjúsei) a tomu zodpovedá aj klasifikácie lietadla v krátkom označenie ("B" pre palubné útočné lietadlo a nie "D" pre palubný strmhlavý bombardér).

Vývoj

Počiatky lietadla možno vystopovať v roku 1941, kedy vo firme Aiči začal vývoj nového typu lietadla, označeného ako projekt AM-23.

V máji roku 1942 bol postavený prvý prototyp B7A1 model 11, ktorý bol vybavený osmnáctiválcovým dvojhviezdicovým motorom NK9B Homare 11 s výkonom až 1640 kW. Tieto sa však ukázali ako nevyhovujúce a tak skúšky ďalších ôsmich prototypov prebiehali veľmi pomaly, pričom sa čakalo na dodávku nového kvalitnejšieho motora. Tým sa stal NK9B Homare 12, ktorý spoločnosť Nakadžima začala dodávať od apríla roku 1944. Nové pohonné jednotky začali byť inštalované do novej verzie stroja B7A2 model 12. Výzbroj pozostávala z dvojice kanónov typ 99 model 1 kalibru 20 mm a jedným pohyblivým, dozadu zameraným guľometom typ 1. Neskôr produkované B7A2 niesli v krídle dva vylepšené kanóny typ 99 model 2 kalibru 20 mm a v kabíne navigátora ťažký guľomet typ 2 kalibru 13 mm.

Kompletizácia strojov B7A prebiehala v halách firmy Aiči v závode Funataka a od apríla 1944 aj na montážnych linkách 21. námorného leteckého arzenálu v Omura na ostrove Kjúšu. Do júla 1945 dodal závod Funataka 80 Rjúsei a 21. arzenál 25 strojov B7A2.

Roku 1945 sa stali továrne firmy Aiči jednak cieľom bombardovania, jednak je postihlo silné zemetrasenie. Medzitým došlo k vyprojektovaniu nového typu B7A3 so silnejším motorom Micubiši MK9A o výkone 1640 kW. Na overenie tohto zámeru bol do jedného z exemplárov B7A2 zabudovaný osmnáctiválcový motor Nakadžima NK9H-S Homare 23 so silou výkonom 1491 kW, ale k sériovej výrobe nedošlo.

Nasadenie

Aiči B7A2 sa mal stať dôležitým palubným lietadlom japonského vojenského námorníctva. Vzhľadom k tomu, že Japonsko v závere vojny rýchlo a postupne prichádzalo o svoje lietadlové lode, vzlietali tieto lietadlá z pozemných základní. Niektoré B7A boli dodané do výzbroje 601., 752. a Jokosuka Kókútai. Niektoré z nich boli využité na účely samovražedných útokov kamikadze.

Technické údaje

• Typ: jednomotorové palubné bombardovacie a torpédové-bombardovacie lietadlo.
• Osádka: 2
• Motorová jednotka: 1x motor Nakadžima NK9B Homare 11 s výkonom 1342 kW, neskôr 1x motor NK9C Homare 12 s výkonom 1361 kW
• Výzbroj: 2 kanóny typ 99 kalibru 20 mm, 1x obranný guľomet typ 92 kalibru 7,7 mm, príp. 13 mm, jedna puma až do hmotnosti 800 kg alebo dve pumy 250 kg alebo jedno torpédo typ 91 KAI-2 Gjorai 38 s hmotnosťou 838 kg
• Rozpätie: 14,40 m
• Dĺžka: 11,49 m
• Výška: 4,07 m
• Nosná plocha: 35,40 m²
• Hmotnosť prázdneho lietadla: 3614 kg
• Vzletová hmotnosť: 5700 kg
• Max. rýchlosť: 543 km / h
• Cestovná rýchlosť: 370 km / h
• Výstup do 6000 m: 10:20 min
• Dostup: 8950 m
• Dolet: 1850 km s výzbrojou / 3040 km

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Aiči B7A

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Aiči B7A na českej Wikipédii.