Anna Fassatiová (rodená Gíretová; * 27. marec 1958, Topoľčany) je slovenská múzejná pracovníčka zameraná najmä na vzdelávanie detí a mládeže.

Anna Fassatiová
slovenská múzejná pracovníčka
Anna Fassatiová
Rod. menoAnna Gíretová
Narodenie27. marec 1958 (66 rokov)
Topoľčany, Slovensko
Zamestnaniehistorička a historička umenia
ManželTomáš Fassati
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Anna Fassatiová

Životopis

upraviť

Jej otec Vladimír Gíret pochádzal z Turca a bol účastníkom Slovenského národného povstania. Jej matka Emília Gíretová pochádzala z Liptova. Jej manžel je vedec, odborný manažér a pedagóg Tomáš Fassati.

Detstvo prežila v Topoľčanoch, mladosť v Banskej Bystrici. Neskôr z politických príčin musela odísť s rodinou do Čiech. Spočiatku študovala ekonomiku cestovného ruchu v Banskej Bystrici, neskor v Prahe dejiny umenia a pamiatkovú starostlivosť na Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity a teológiu na tej istej škole.

V 80. rokoch pracovala na vzdelávacom oddelení Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici, bola tu kurátorkou mnohých výstav a externe spolupracovala s uznávanou banskobystrickou Galériou F. V roku 1990 spoluzakladala Múzeum umenia a dizajnu v Benešove pri Prahe, kde bola koncepcia roky zameraná na netradičné vzdelávanie verejnosti nie k umeniu samotnému, ale k všeobecným hodnotám sociálnym, ekologickým a duchovným.[1] V múzeu vykonávala do roku 2017 funkciu zástupkyne riaditeľa a odbornej pracovníčky (múzeum bolo v 2017 vo svojej pôvodnej premyslenej koncepcii zlikvidované politikmi ČSSD).[2]

 
Anna Fassatiová s absolventkou Bauhaus Irenou Blühovou v Galérii F v Banskej Bystrici v roku 1983.

Začiatkom 90. rokov sa podieľala na mapovaní a odbornej dokumentácii historických pamiatok stredočeského mesta Votice. Bola zakladajúcou členkou nadácie pre pamiatky Historia Monumenta, ktorá zaistila peniaze na opravu niektorých kultúrnych pamiatok Benešovska. V rokoch 2000 – 2010 bola konzervátorkou pamiatkovej starostlivosti mesta Benešov, je tiež aktívnou organizátorkou podujatí k histórii benešovskej židovskej komunity a predsedníčkou správnej rady pamätníka holokaustu (Pamätník Benešov, o.p.s.). Popri zameraní na architektonické pamiatky sa venovala aj súdobým stavbám, pripravovala oi. napr. každoročný Deň architektúry.

 
Anna Fassatiová s grófom Sternbergom, čestným členom múzejnej rady, krstí novú grafickú značku múzea od Studia Najbrt.

Podieľala sa na vývoji a zavádzaní mnohých progresívnych múzejných vzdelávacích metód, napr. na prvých interaktívnych expozíciách vizuálneho umenia (koncom 80. rokov),[3][4] laboratóriu elektronickej tvorby (počiatok 90. rokov), experimentálnej učebni druhej gramotnosti (po 2000),[5] prepojenie čitateľskej a vyššej vizuálnej gramotnosti, alebo na výučbovom laboratóriu dizajnu (2010).[6] Na edukáciu architektúry, ktorá bola ešte v 90. rokoch v málo rozvinutom stave, zhromaždila veľkú kolekciu modelových stavebníc z celého sveta. Pripravila robotické tvorivé dielne v benešovskom mini-science parku Experimenta (2016), didaktické interaktívne expozície typografie a fotografie.

 
Anna Fassatiová s riaditeľom International Institute for Information Design Petrom Simlingerom pri jednej z jeho návštev v benešovskom múzejnom laboratóriu vizuálnej komunikácie.

V Galérii F bola Anna Fassatiová spoluorganizátorkou sympózií protirežimnej sociálno-kritickej fotografie, ktoré viedli k pozornosti Štátnej bezpečnosti a k neskoršiemu uzatvoreniu galérie. V benešovskom múzeu umenia odbornou vedúcou pravidelných tvorivých sympózií „Umelecké dielo vo verejnom priestore“, výstav dizajnu mladého českého šperku a kurátorkou zbierky umenia a dizajnu. Z benešovských sochárskych sympózií bol rad diel trvalo inštalovaný vo verejnom priestore mesta.

K organizovaným vzdelávacím tematikám často pripájala ekológiu. V 80. rokoch spolu s manželom založila v Banskej Bystrici rozsiahle sídliskové arborétum,[7] v Benešove sa začiatkom 90. rokov podieľala na fungovaní infocentra ekológie a pravidelne organizovala pre verejnosť Dni Zeme. Po nežnej revolúcii tiež iniciovala vznik tradície každoročného vianočného stretnutia kresťanov a ďalšej verejnosti na Masarykovom námestí v centre mesta.

 
Múzeum umenia a designu Benešov, v ktorom Fassatiová pôsobila do roku 2017
 
Osobnosť demokracie Benešovska 2018

V roku 2017 po násilnom ukončení činnosti pôvodnej koncepcie benešovského múzea umenia dostala Anna Fassatiová od predchádzajúcich starostov a zástupcov starostov mimoriadne uznanie za svoju obetavú prácu a v roku 2018 bola ako druhá žena postihnutá miestnym politickým prevratom na návrh verejnosti ocenená titulom „Osobnosť benešovskej demokracie“ (viď ilustrácia). V roku 2021 bola zaradená medzi dve tisícky účastníkov a účastníčok česko-slovenského protikomunistického odboja.[8]

Výber z realizovaných výstav

upraviť
  • Československý fotografický kalendár (pravidelná celoštátna prehliadka), Banská Bystrica 1980 – 1990
  • Čaro starej fotografie (výber zo stredoslovenských zbierok fotografie 19. storočia), B. Bystrica 1883
  • Sociálne fotografie Ireny Blühovej (slovenská absolventka Bauhausu), 1984
  • Čajová kultúra, Prvá výstava tejto témy na Slovensku. B. Bystrica 1985
  • Český fotografický akt, Múzeum umenia Benešov, 1990
  • Cyklus výstav „Osobnosti českého grafického designu“ (90. roky 20. storočia)
  • Mnohé výberové výstavy „Bienále Benešovska“ (1990 – 2016)
  • Cyklus výstav študentskej šperkárskej tvorby UMPRUM, Benešov 2005 – 2016
  • Tvorba architekta Jaroslava Kadleca, Benešov 2016
  • Prírastky zbierky umenia a designu, Benešov, január 2017 (výstava po začatí zakázaná a predčasne uzavretá politikom ČSSD)

Výber z novších publikovaných textov

upraviť
 
Výuka študentov ČVUT v benešovskom múzejnom laboratóriu ergonómie
  • Historie secesní budovy hospodářské záložny v Benešově, Benešov 1998 (recenzovaná monografia)
  • Galéria F Banská Bystrica 1980–1990, Spomienka na režimu nepohodlnú galériu, Benešov, 2001, ISBN 809037980X
  • Muzeum umění Benešov u Prahy 2002, Benešov, 2002, ISBN 8090314422
  • Český web sociální reklamy, In: Atelier č. 7, Praha, 2006
  • Kapitoly z dějin Muzea umění a designu Benešov 1990–2010, Benešov 2011, ISBN 9788087400074
  • Sbírka Muzea umění a designu Benešov, Benešov, 2014, ISBN 9788087400159
  • Čtvrtstoletí Muzea umění a designu, Benešov, 2014, ISBN 9788087400166
  • Boží tvůrčí slovo při stvoření a v Prologu Evangelia podle Jana, Benešov, 2015
  • Výtvarníci Benešovska, Benešov 2017
  • Jan Šleger: Český Paco Rabanne, Benešov, 2017, ISBN 9788027032228
  • Galéria F Banská Bystrica v sieti sociálnych vzťahov, In: Foto-noviny, odb. štvrťročník, Bratislava, 2018
  • Benešovská laboratoř designu, In: Design 4.0 – Mezičas 2, Praha 2018
  • Sbírka designu více dimenzí, In: Design 4.0 – Mezičas 2, Praha 2018
  • Knihy pro design, In: Design 4.0 – Mezičas 2, Praha 2018
  • Pět výstav směřujících ke 100. výročí Bauhausu, In: Design 4.0 – Mezičas 3, Praha 2019
  • Kolekce pohlednic benešovské sbírky grafického designu, In: Design 4.0 – Mezičas 3, Praha 2019
  • Banskobystrická Galéria F ako miesto protikomunistického odboja, In: FOTO noviny, č. 56, Stredoeurópsky dom fotografie, Bratislava, 2021

Referencie

upraviť
  1. Kapitoly z dějin Muzea umění a designu Benešov 1990-2010. [s.l.] : [s.n.]. Kapitola Muzejní edukace Jednotlivé projekty.
  2. Šesté výročí politického útoku na benešovské muzeum umění | Design Cabinet CZ. www.designcabinet.cz [online]. [cit. 2023-10-04]. Dostupné online.
  3. Skupinové a individuální aktivity učí návštěvníka muzea interpretaci umění. Příloha Muzejní obzory 4. a 5.. Praha : Asociace muzeí a galerií, 1998.
  4. Interaktivní didaktické expozice muzeí umění. 1. vyd. Praha : Rada galerií ČR, 2004. ISBN 8090314406. S. 7-12.
  5. Practical visual communication : the second literacy textbook. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 978-80-87400-05-0.
  6. Hledání inteligentního designu : průvodce sbírkou a expozicí designu Muzea umění Benešov. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 978-80-87400-13-5.
  7. (BB). Arborétum medzi panelákmi. Priekopník. Banská Bystrica, 24. 11. 1987, roč. XV, čís. 47, s. 7.
  8. Oddělení vydávání osvědčení a správních agend. 3odboj.army.cz [online]. [cit. 2023-10-06]. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť