Annikeris z Kyrény (vozataj)
Annikeris (starogr. Ἀννίκερις – Annikeris) bol grécky vozataj, účastník starovekých olympijských hier v 4. stor. pred Kr.[1]
Annikeris z Kyrény sa v staroveku preslávil najmä tým, že vykúpil Platóna z otroctva.[2] Platón po Sokratovej smrti (r. 399 pred Kr.) odišiel z Atén[3] a na svojich cestách počas pobytu na Sicílii prišiel na dvor syrakúzskeho tyrana Dionysia staršieho. Grécky historik a filozof Diogenes Laertios zaznamenal:„Platón ho však urazil, keď v rozhovore o tyranii tvrdil, že čo je prospešné mocnejšiemu, nie je samo o sebe dobrom, ak onen človek nevyniká cnosťou. Nahnevaný Dionysios mu povedal: Tvoje reči zapáchajú starinou, na čo mu zase Platón odvetil:A tvoje tyraniou. To nazlostilo tyrana ešte viac a v prvej chvíli ho chcel zbaviť života, potom však na Diónov a Aristomenov príhovor upustil od svojho úmyslu a uspokojil sa s tým, že ho vydal do rúk Sparťanovi Polidovi, ktorý náhodou prišiel v tom čase ako vyslanec na Sicíliu, aby ho predal ako otroka. Ten ho odviedol na Aigínu a tam ho predal.“[4] (podľa inej verzie bol obvinený z toho, že sa chystal zosadiť Dionýza a pripraviť vládu pre Dióna[2]). Na trh s otrokmi však prišiel líbyjský vozataj Annikeris, ktorý práve cestoval na olympijské hry (na súťaž so štvorzáprahom v roku 388 pred Kr.) a filozofa vykúpil na slobodu.[5][3]
Annikeris kúpil Platóna za 20 mín (podľa iných zdrojov za 30 mín). Platónovi priatelia mu tie peniaze chceli vrátiť, ale on ich neprijal. Podľa iných zdrojov to bol Dión, kto poslal Annikerovi peniaze, a keď ich ten neprijal, kúpil za ne Platónovi pozemok v Akadémii (podľa inej verzie mu peniaze nahradil a Annikeris ich venoval na kúpu pozemku v Akadémii).[4][5] Platón po návrate do Atén na tom pozemku založil (okolo roku 385 pred Kr.) školu Akadémiu (Akadémeia či Hekadémeia), ktorú riadil nasledujúcich 40 rokov.[3]
Annikeris neskôr v snahe zapôsobiť na Platóna predviedol svoju vozatajskú zručnosť. So svojim dvojkolesovým vozom (so štvorzáprahom) v rýchlej jazde krúžil okolo Akadémie, pričom si aj v zákrutách držal jazdnú stopu tak presne, že ju kolesá ani raz neminuli. Všetci prítomní ho za to obdivovali. Platón ho však nepochválil, povedal mu, že by sa nemal zamestnávať vecami bez hodnoty, ale veciam, ktoré skutočne stoja za obdiv.[6][7][8]
Podľa niektorých písomných zdrojov sa Annikeris stal olympijským víťazom v preteku dvojkolesových vozov so štvorzáprahom. Odvodzujú si to najmä z toho, že Annikeris po hrách veľkodušne odmietol prijať od Platóna ponúknuté peniaze za výkupné. Luigi Moretti uvádza, že to nedokazuje, že sa ním Annikeris skutočne stal, a preto ho v zozname olympijských víťazov staroveku ako víťaza neuvádza.[9]
Annikera nemožno stotožňovať s rovnomenným kyrénskym filozofom Annikerom (ako napr. Diogenes Laertios[10]), ktorý bol celkom určite súčasníkom Alexandra Veľkého.[11]
Referencie a bibliografia upraviť
- ↑ Konrad Gaiser, Philodemus. Philodems Academica: die Berichte über Platon und die Alte Akademie in zwei herkulanensischen Papyri. Stuttgart : Frommann-Holzboog, 1988. ISBN 978-37-72809-70-5. S. 420.
- ↑ a b Olympiodorus. Life of Plato and On Plato First Alcibiades 1–9 (Ancient Commentators on Aristotle). London : Bloomsbury Publishing, 2014. ISBN 978-14-7258-831-9. S. 75.
- ↑ a b c Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 405.
- ↑ a b Diogenes Laertios. Životopisy slávnych filozofov. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2007. ISBN 978-80-8061-286-3. S. 125.
- ↑ a b Československá společnost pro šíření politických a vědeckých znalostí, Czechoslovakia. Ministerstvo školství a kultury, Socialistická akademie (Prague, Czech Republic). Dějiny a současnost, Zvazek 27. Praha : Orbis, 2005. S. 50.
- ↑ Claudius Aelianus, Varia Historia, 2,27. [1]
- ↑ Llucià. Lucian. Harvard : Harvard University Press, 1979. ISBN 978-04-3499-432-8. S. 265.
- ↑ Mark Golden. Sport in the Ancient World from A to Z. Oxford : Routledge, 2004. ISBN 978-11-34535-96-5. S. 10.
- ↑ Luigi Moretti; Maria Elisa Garcia Barraco; Ilaria Soda. Luigi Moretti e il catalogo degli Olympionikai : testimonianze epigrafiche, letterarie, papirologiche e numismatiche sui vincitori degli agoni olimpici panellenici (Ellade e Magna Grecia: 776 a.C. - 393 d.C). Roma : Arbor sapientiae, 2014. ISBN 978-88-97805-32-8. S. 147.
- ↑ Diogenes Laertios. Životopisy slávnych filozofov. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2007. ISBN 978-80-8061-286-3. S. 101.
- ↑ Juan Luis Vives. Early Writings. Leiden : BRIL, 1987. ISBN 978-90-04077-82-9. S. 43.