Antinoos
Antinoos (starogr. Ἀντίνοος – Antinoos, lat. Antinous) je v gréckej mytológii syn Eupeitha, jeden z uchádzačov o ruku ithackej kráľovnej Pénelopy.[1][2]
Antinoos je negatívnou postavou Homérovho eposu Odysea. Keď sa už Odyseov návrat z trójskej vojny dlho preťahoval, začali k jeho žene Penelope prichádzať urodzení muži zo širokého okolia a ponúkať jej manželstvo.[3] Dovedna sa ich nakoniec zišlo stoosem a ani jeden z nich sa neuspokojil s jej odmietnutím a aj keď boli rozličných pováh na jednom sa zhodli všetci, že neodídu, kým si Pénelopé jedného z nich nevyberie.[4] Zo všetkých jej uchádzačov bol však najdotieravejší Antinoos.[5]
Odyseov syn Télemachos sa snažil svoju matku brániť, ale nevedel si s nimi dať rady. Zvolal preto v Ithake snem, aby ich vyzval na odchod, ale nápadníci snem rozohnali.[6] Télemachos preto odišiel k pylskému kráľovi Nestorovi, aby sa s nim poradil.[6] Keď sa Antinoos dopočul, že sa Télemachos už vracia, zašiel tak ďaleko, že sa rozhodol mladého Télemacha zahubiť.[7] V hlavnom prístave ostrova ho potom čakala skupina najatých nápadníkov jeho matky, aby ho zabili. Ich plán však zlyhal, pretože Télemachos varovaný bohyňou Aténou, vystúpil z lode v pobrežnom zálive.[6]
Odyseus sa na Ithaku vrátil práve v najvyšší čas, lebo Pénelopé už vyčerpala všetky svoje prostriedky, aby odďaľovala svoje rozhodnutie. Na nátlak nápadníkov vyhlásila súťaž, ktorá sa mala konať na druhý deň.[4] Svojim pytačom priniesla Odyseov silný luk a dvanásť sekier a povedala im, že kto prestrelí šípom uchá všetkých sekier, stane sa jej manželom. Keď sa ráno nápadníci zišli a pokúsili sa napnúť Odyseov luk, ani jednému sa to nepodarilo.[3] V tom sa však objavil akýsi žobrák, bez námahy natiahol tetivu a na prvý raz prestrelil šípom uchá dvanástich sekier.[3] To však nebolo jediné prekvapenie, keď žobrák zhodil svoje oblečenie, stál pred nimi Odyseus a opäť natiahol tetivu a namieril najskôr na najspupnejšieho nápadníka Antinoa a prestrelil mu šípom hrdlo.[8] Keďže Odyseus už predtým dal tajne ukryť zbrane nápadníkov, pomocou syna Télemacha ich všetkých pozabíjal.[3]
Referencie a bibliografia upraviť
- ↑ Homér, Odysea, 1,379.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 308.
- ↑ a b c d Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 323-331.
- ↑ a b Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 367-369.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 57-58.
- ↑ a b c Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 442-443.
- ↑ Homér, Odysea, 4,660-672.
- ↑ Homér, Odysea, 22,8-21.