Archa bláznů
Archa bláznů je prvý celovečerný film režiséra Ivana Balaďu. Bol natočený na motívy poviedky Antona Pavloviča Čechova Pavilón č. 6. Film bol natočený v roku 1970, ale do kín sa dostal až v roku 1990, po páde socializmu v Česko-Slovensku.
| Archa bláznů | |
|---|---|
| Originálny názov | Archa bláznů |
| Dĺžka | 102 minút |
| Štát | Česko-Slovensko |
| Rok | 1970 |
| Filmový štáb | |
| Réžia | Ivan Balaďa |
| Scenár | Lubor Dohnal |
| Predloha | Anton Pavlovovič Čechov |
| Kamera | Juraj Šajmovič |
| Strih | Alois Fišárek |
Charakteristika upraviť
Základ a nadčasovosť témy je Čechovova práca, ale unikátnu formálnu a obrazovú stránku a hlavne filmovú podobu filmu dodali najmä režisér Ivan Balaďa, kameraman Juraj Šajmovič a autor scenáru Lubor Dohnal, ktorý príbeh obohatili o niekoľko rozvinutejších epizód s vedľajšími postavami, ktoré sám spisovateľ v poviedke spomína iba okrajovo.
Dej filmu upraviť
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!Samotný príbeh sa odohráva v nemocnici, ktorej šéf-lekárom je doktor Andrej Jefimyč Fagin. Nemocnica je v úbohom stave a pôvodne snaživý doktor už upadol do letargie. Pod vplyvom svojho okolia už ďalej nemá silu bojovať. V nemocnici sa príbeh sústreďuje najmä na už spomínaný pavilón č. 6, čo je oddelenie pre duševne chorých. K pacientom sa personál nemocnice správa nesmierne neľudsky, najmä dozorca, bývalý vojak Nikita. Druhou hlavnou postavou je Ivan Dmitrič Gorov, mladý muž, ktorý sa pod vplyvom rôznych okolností a napriek (alebo práve kvôli) svojej inteligencii, hĺbavosti a citlivosti dostal natrvalo do zdrvujúcich priestorov “blázinca”. Časom a pod vplyvom nestimulujúceho prostredia sa aj šéflekár Fagin dostane z pozície lekára do pozície hospitalizovaného/väzneného.
Ohlasy upraviť
Toto filmové podobenstvo sa nedočkalo mnohých odoziev v tlači alebo ocenení. Jeho premiéra bola na filmovom festivale v Karlových Varoch v roku 1990 v rámci sekcie Filmy osvobozené, teda medzi filmami, ktoré boli dlhodobo držané v trezore.
V trezore bol zamknutý aj napriek tomu, že autorom predlohy bol Čechov. Scény boli príliš expresívne, depresívne a celkovo film neladil s vtedajším žiadaným “pozitívnym” budovateľským prúdom.
Scenárista Lubor Dohnal dal filmu pečať, ktorú zanechal aj vo filme Slávnosť v botanickej záhrade. Obidva filmy majú v sebe živočíšnosť, bláznovstvo, v istom zmysle aj odklon od ľudskosti. No z každého z týchto filmov je v konečnom dôsledku úplne iný dojem. Václav Macek sa k tomu vyjadril takto: „Zdalo by sa, že nemôžu mať nič spoločné. Havettova karnevalová oslava života, nespútaná zábava, prevracanie hodnôt, ktoré je aktívne, životaschopné a naproti tomu Balaďov obraz násilia, pudovosti a zla. Predsa však je v nich čosi spoločné. Je to senzualizmus, odpor, voči rozumu, racionalizmu. Presvedčenie, že život treba precítiť že ho nemožno akosi intelektuálne skonzumovať. Dalo by sa povedať, že ide aj o jeden zdroj. S tým rozdielom, že ak Slávnosť je plodom radosti, tak archa vznikla z hodín depresie.”
Postava šéflekára Fagina prejde postupne zmenou, ktorá nie je ani v ňom, ako skôr v prístupe jeho okolia ku nemu samému. Do blázinca sa sám dostáva, ale netrpí ničím iným ako depresiami, ktoré sa dajú liečiť a ľudí kvôli nim posielať do blázinca nie je potrebné. Trpí tak ako mnoho iných ľudí tzv. pocitom vyhorenia.
Neustály pocit zmaru sa stále znovu a znovu opakuje, napríklad Gromov, ktorý napriek svojim nešťastným vyhliadkam do budúcnosti neustále opakuje vieru v lepšiu budúcnosť, vzbudzuje najväčší súcit a smútok. Mladý človek s veľkým, ale nevyužitým potenciálom, premrháva život v obklopení múrov blázinca.
Jednou z mála metafor, ktoré sa v tomto filme objavujú veľmi výrazne, je motív kladenia strechy na pavilón č. 6. Stavbou strechy sa “blázni” ešte viac izolujú od vonkajšieho sveta ako doteraz a postup v ich premene na skutočných bláznov bude rýchlejší. Je odkazom na situáciu ľudí u nás na začiatku sedemdesiatych rokov, kde všetci normálni sa ocitli v pasci.
Za zmienku nepochybne stoja aj celé dialógové pasáže, ktoré scenárista vybral z predlohy. Napríklad keď Fagin vysvetľuje Gromovi prečo a ako sa ľudia ocitajú v takýchto zaradeniach. Neskôr sa jeho vlastné slová naplnia aj v jeho vlastnom prípade.
Záver filmu sa odlišuje od záveru poviedky; autori filmu tento koniec pridali, aby príbeh skončil ucelene, čo Čechov nechal na domýšľavosť svojho čitateľa.
Citácie upraviť
- JAROŠ, J.: Zemědělské noviny. Praha. Mladá fronta. 20.11. 1990; (strana neuvedená)
- JAROŠ, J.: Zemědělské noviny. Praha. Mladá fronta. 20.11. 1990; (strana neuvedená)
- MACEK, Václav: Dialóg Bratislava. 19.VI.1990;(strana neuvedená)
- (autor neuvedený): Filmový prehľad č.10; 1990;
- (autor neuvedený): Filmový prehľad č.10; 1990;
- MACEK, Václav: Dialóg Bratislava. 19.VI.1990;(strana neuvedená)
- ČECHOV, A.P.: Povídky – Pavilón č. 6; Praha,Odeon; 1990; str. 191;
- ČECHOV, A.P.: Povídky – Pavilón č. 6; Praha,Odeon; 1990; str. 186;
- DOHNAL, Lubor: Archa bláznů (scenár). Praha. 1970;