Argos (pastier)

Argos (starogr. Ἄργος – Argos, latinsky Argus) je v gréckej mytológii stooký (niekedy uvádzaný ako jednooký, alebo štvoroký) pastier, obor, ktorý vynikal neobyčajnou bdelosťou.

Hermés, Ió (v podobe kravy) a Argos na starogréckej čiernofigúrovej amfore, cca 540–530 pred Kr.

Keď bol najvyšší boh Zeus pristihnutý žiarlivou manželkou Hérou pri záletníctve s kňažkou Ió, aby ju pred Hérou ukryl, premenil ju na kravu. Ale Héra zistila, ako sa veci majú a Dia prehovorila, aby jej kravu daroval. Nechala ju potom strážiť stookým pastierom Argom, obrom z pradávnych čias, konajúcim väčšinou dobro.

Pri tejto službe však Argos prišiel o život, lebo nahnevaný Zeus poslal boha Herma, aby ho zabil. Hermes ho potom monotónnou piesňou uspal a usmrtil. Héra nato vypustila na Ióu obrovského ovada a ten ju potom zahnal až západnému moru, ktoré sa dodnes volá po nej Iónske. Tam ale jej dlhá púť neskončila, nakoniec sa pri úniku pred ovadom dostala až do Egypta, kde po dlhých útrapách porodila Diovho syna Epafa.

Aby sa na Arga nezabudlo, jeho očami Héra ozdobila páví chvost.

Zdroje

• ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. [s.l.] : Perfekt, 2007. ISBN 80-8046-203-8. (slovenský jazyk)
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Argos na českej Wikipédii.