Aristandros Starší

Aristandros (starogr. Ἀρίστανδρος) bol grécky sochár v 5. storočí pred Kr.[1][2][3]

Aristandros, grécky sochár (bronziar[3]) z ostrova Paros, tvoril pravdepodobne v Aténach[4] na konci 5. storočia pred Kr.[1] Od antických autorov sa s výnimkou Pausania o jeho dielach nezachovali správy.[1] Pausanias do svojej sprievodcovskej príručky po Grécku zaznamenal, že bol autorom sochy ženy s lýrou (symbol Sparty), ktorú Sparťania venovali ako votívny dar do Apolónovho posvätného okrsku v Amyklách na pamiatku svojho víťazstva pri Aigospotamoi (Kozích riečkach), kde v roku 405 pred Kr. porazili aténske loďstvo.[5] Amykly sa nachádzali asi 4. km južne od Sparty. Apolónov okrsok ležal juhozápadne od obce, na tomto mieste boli odkryté základy veľkého oltára a trónu s početnými mramorovými úlomkami z výzdoby.[6]

Zaujímavosťou ale je, že Aristandros bol s veľkou pravdepodobnosťou otec Skopa, jedného z najvýznamnejších sochárov starovekého Grécka.[2][1] Niektoré objavené podstavce zo sôch z ostrova Délos, datované do prvej polovice 1. storočia pred Kr., sú signované sochárom Aristandrom z Parosu, synom Skopa,[7][8][9] čo svedčí o existencii rodiny umelcov z tohto ostrova, ktorej bol zrejme jej najstarším členom.[1]

Referencie a bibliografia upraviť

  1. a b c d e Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Aristandros [1]
  2. a b Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 357.
  3. a b SCHMUCK, Hilmar. Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2001. 1073 s. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 104. (po nemecky)
  4. José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 141.
  5. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 253.
  6. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. vysvětlivky 542.
  7. Inscriptiones Graecae, ID 1697 [2]
  8. Inscriptiones Graecae, ID 1710 [3]
  9. Inscriptiones Graecae, ID 2494 [4]