Básnický vzdych je literárny a rétorický prvok známy už v antike. Používa sa vo forme opytovacej vety, aj keď nevyjadruje otázku ale autorovu pochybnosť a neistotu ohladom bledej budúcnosti. Napriek prívlastku 'básnický' môže byť okrem básnikov právoplatne využívaný aj bežnými smrteľníkmi, ako sú horári, študenti a i.