Banícke povstanie 1525 – 1526
Banícke povstanie 1525 – 1526 bolo najväčšie sociálno-politické hnutie baníkov na Slovensku v období feudalizmu.[1] Zadržiavanie miezd a rastúca drahota boli hlavné dôvody baníckej vzbury v stredoslovenskej banskej oblasti.
Vývoj a situácia pred povstaním
upraviťV roku 1523 začali ťažiari baníkov vyplácať v nehodnotnej medenej minci. K drahote pribudol problém zásobovania a podpory v chorobe. Občas faktori najväčšieho mediarskeho podniku v Banskej Bystrici Thurzovsko-Fuggerovskej spoločnosti vyplácali dukáty. Šľachta na sneme zaútočila proti Thurzovcom a Fuggerovcom na začiatku mája 1525 a v júni v mene panovníka došlo ku konfiškácii ich majetku. Medzitým ozbrojení baníci 16. mája 1525 v Banskej Bystrici demonštrovali za zvýšenie miezd. Baníci a mestská chudoba v Kremnici, Banskej Štiavnici a Hodruši boli tiež v pohybe. Protesty baníkov a demonštrácie so zastavením prevádzky pokračovali celé leto, ale ťažiari a kupci na požiadavky nepristúpili. Na jeseň 1525 si baníci troch hlavných stredoslovenských slobodných kráľovských banských miest (Banskej Štiavnice, Kremnice a Banskej Bystrice) založili Banícky zväz so strediskom v Španej Doline. Dovtedy roztrieštené banícke zoskupenia spájal, vystupoval proti zdražovaniu a zastal sa väznených reformných kazateľov. Banícky zväz pripravil na koniec februára 1526 ozbrojené povstanie.
Vypuknutie povstania
upraviťBaníci vyzbrojení ručnicami a kopijami 24. februára 1526 vtrhli do Banskej Bystrice. Obsadili budovy banskej komory, zajali a uväznili komorského grófa Bernarda Beheima. Rabovali domy bohatých kupcov, zmocnili sa medi, za ktorú im banská komora dlhovala mzdu. Bohatí mešťania sa uchýlili do zámku a zámockého kostola, ktoré sa baníkom nepodarilo obsadiť. Baníci deväť dní ovládali mesto a ustúpili až pred ozbrojencami zemepánov.[2] Kráľovskí komisári palatín Štefan Verbőci a novohradský župan Gašpar Raškai na potlačenie povstania vyniesli nad účastníkmi kruté rozsudky – konfiškáciu všetkého majetku a odsúdenie vodcov na stratu života. Pre baníkov vydali zákaz nosiť zbrane a konať schôdzky. Požadovali od baníkov zrieknutie sa „luterskej herézy“ a dodržiavanie poslušnosti vrchnosti a katolíckej cirkvi. Banícky zväz sa napriek týmto odstrašujúcim opatreniam radikalizoval a pripravoval ďalšie ozbrojené vystúpenie. K vlne odporu v Banskej Bystrici sa mali pripojiť aj baníci z Banskej Štiavnice, Kremnice a Hodruše. V piatok 3. augusta 1526 baníci v noci udreli na Banskú Bystricu s heslom „Vyhubiť moc pánov“ a podpálili niekoľko domov kupcov. Po troch dňoch baníci z mesta ustúpili do hôr, aby sa vyhli otvorenému boju s vojenskou presilou privolanou mešťanmi.
Následky povstania
upraviťKráľovským dvorom poverený udalosti vyšetriť a rebelov potrestať bol kráľovský personál (zástupca) Mikuláš Turóci. Ten vydal zatykač na 46 podnecovateľov a vodcov ozbrojeného vystúpenia baníkov už 10. augusta 1526. 19. augusta 1526 boli všetci proskribovaní na smrť. Mnohí povstalci utiekli na Moravu a ďalší našli úkryt v baníckych a drevorubačských osadách. Na jeseň 1526 dala mestská vrchnosť v Banskej Bystrici popraviť 5 väzňov. Prenasledovanie rebelov a popravy pokračovali niekoľko rokov. Banícky zväz sa po potlačení povstania rozpadol.
Banícke povstanie na filmovom plátne
upraviťTéma baníckeho povstania z rokov 1525 – 1526 je námetom štvordielnej historickej fresky Na baňu klopajú z roku 1981, režiséra Andreja Lettricha. Scenár k filmu robil Ľudovit Filan, hudbu Svetozár Stračina. Kameru mal na starosti Tibor Biath.
Referencie
upraviťLiteratúra
upraviť- RATKOŠ, Peter: Dokumenty k baníckemu povstaniu na Slovensku (1525-1526). Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1957. 559 s. + 6 s. obrazových príloh.
- RATKOŠ, Peter: Povstanie baníkov na Slovensku roku 1525-1526. Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1963. 340 s.