Bitka pri Aquilonii

Bitka pri Aquilonii bola jedna z posledných bitiek samnitských vojen.

V roku 293 pred Kr. vyhlásili Samniti odvody vojska pod hrozbou smrti pre každého, kto by sa nedostavil k odvodu alebo by sa bez rozkazu vzdialil od vojska. Tí, ktorí odmietli zložiť prísahu, boli zabití a obetovaní. Samniti takto zozbierali asi 40 000 vojakov a zhromaždili sa blízko mesta Aquilonia. V Ríme boli v tomto roku konzulmi Lucius Papirius Cursor a Spurius Carvilius Maximus. Obaja konzuli vytiahli v čele vojsk proti Samnitom. Carvilius zaútočil proti mestu Corfinium, Papirius tiahol priamo k Aquilonii. V jeho vojsku boli skúsení velitelia Lucius Volumnius, ktorý sa už niekoľko rokov zúčastňoval vojen proti Samnitom, a mladý Lucius Scipio.

Papirius na začiatku bitky použil vojenskú lesť, zvíril mračná prachu, aby sa zdalo, že má oveľa silnejšie vojsko. Do útoku poslal najprv jazdu, za ňou pechotu.

Medzi Samnitmi prepukol strach a zmätok, najmä keď Papirius dal oznamovať, že Corfinium bolo dobyté. Samniti sa dali na útek, pričom medzi utekajúcimi boli aj špeciálne samnitské oddiely, ktoré zložili tajnú prísahu.

Rimania dobyli samnitský tábor, Lucius Scipio využil zmätok v radoch samnitského vojska a prenikol až k hradbám Aquilonie, pričom časť hradieb aj obsadil. Podvečer bitky mu na pomoc prišiel konzul Papirius a spolu obsadili mesto.

V boji Samniti stratili 23 340 vojakov, 3 870 bolo zajatých.

Bitka pri Aquilonii znamenala koniec vážneho odporu Samnitov. Hoci bojovali ešte do roku 290 pred Kr., nakoniec si ich Rimania podmanili.