Black Arts movement
Black Arts Movement, alebo Black Aesthetics Movement alebo BAM je umelecká odnož politického emancipačného hnutia Black Power. Toto umelecké hnutie začalo v Harleme aktivitami básnika Everetta LeRoi Jonesa, pôvodne bítnika, ktorý si osvojil nové meno Amiri Baraka. Časopis Time opísal „Black Arts Movement“ ako ojedinelý, kontroverzný moment v histórii americkej literatúry. Kľúčovou inštitúciou pre toto hnutie bolo divadlo „Black Arts Repertory Theatre“.
Vznik a vývoj upraviť
V roku 1968 napísal Larry Neal esej nazvanú „The Black Arts Movement“, ktorá bola estetickou a duchovnou sestrou hnutia Black Power. "The Black Arts Movement," vvznikajúce na konci 60. rokov 20. storočia si začalo aplikovať na podmienky v USA pôvodné ciele hnutia zo začiatku 60. rokov za oslobodenie afrických národov. Toto hnutie propagovalo heslá ako „Čierna je krásna“ a iné. Hnutie začalo vznikať v roku 1965 a zaniklo okolo 1976 – 75. Ako vyplýva z tejto definície, hnutie nebolo ani tak umeleckou školou, skôr ideologickým nástrojom v boji za zrovnoprávnenie amerických černochov. Amiri Baraka so svojou bítnickou slávou a publikačnou činnosťou bol vývesným štítom politického hnutia.
„Black Art Movement“ však využívalo nielen politické subjekty ale aj umelecké. Okrem spomenutého divadla to boli časopisy „Freedomways“ a „Liberator“ a denník „Freedom Movement“ v New York City, ktoré uverejňovali autorov z BAM. Prvou veľkou literárnou publikáciou bol kalifornský „Black Dialogue“ (1964) editovaný Arthurom A. Sheridanom, ďalej to boli Abdul Karim, Edward Spriggs, Aubrey Labrie a Marvin Jackmon (Marvin X). „Black Dialogue“ mal paralelu v Oaklande v „Soulbook“ (1964) editovaný Mamadou Lumumba (Kenn Freeman) a Bobb Hamilton.
Hnutie nakoniec dokázalo vydať sedem antológií sústreďujúcich sa na tvorbu medzi 1960 – 1970. Prvú z nich, „Black Fire“ (1968), zostavil Amiri Baraka a Neal, obsahovala kolekciu esejí, poézie, fikcie a drámy pochádzajúcej z prvej vlny BAM- spisovateľov a ideológov.
Zostup činnosti BAM začal v roku 1974, keď sa hnutie stalo cieľom štátnych orgánov, ktoré sa ho snažili zlomiť. Hnutie definitívne zničil konflikt medzi americkými nacionalistami a marxistami, ktorý bol podnietený v jednotlivých politických organizáciách pre oslobodenie čiernych.
Vplyv BAM na umenie upraviť
Napriek svojmu politickému angažmánu bolo hnutie inovatívne aj umelecky a to v spôsobe používania reči. Špeciálne v „black english“, v hudbe a performatívnom umení. Orientovalo sa na rituál jazykovej komunikácie medzi umelcami a poslucháčmi. Táto orientácia je badateľná v rapovej muzike a performatívnej poézii, napríklad „Nuyorcan poets“ a „poetry slams“.
Zdroj upraviť
- Esej - Illinoiská univerzita Archivované 2018-07-22 na Wayback Machine
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Black Arts Movement na anglickej Wikipédii.
