Bois de Boulogne
Bois de Boulogne [buad-buloň] alebo Boulonský les(ík) (-teda bez g; zriedkavo: Buloňský les(ík), Boulogneský les(ík)) je park, ktorý sa nachádza pozdĺž západného okraja 16. obvodu v Paríži, blízko predmestia Boulogne-Billancourt.
Bois de Boulogne má rozlohu 845,9 ha, čím je menší ako Monsanto Park v Lisabone, ale 2,5-krát väčší ako Central Park v New Yorku a 3,3-krát väčší ako Hyde Park v Londýne.
V severnej časti lesa sa nachádza Jardin d'Acclimatation, druh zábavného parku so zverincom a inými atrakciami.
Dejiny upraviť
Bois de Boulogne je pozostatok dubového lesa v obci Rouvray, kde bol prvý raz spomenutý v roku 717 v listine mestských práv pre Compiègne. Childerich II. dal územie mocnému opátstvu Saint-Denis, ktoré založilo veľa kláštorov. Filip II. August kúpil späť hlavnú časť lesa od mníchov zo St.-Denis na vytvorenie kráľovského poľovníckeho revíru na kráľovskej pôde. V roku 1256 Izabela, sestra Ľudovíta IX., založila počas Storočnej vojny Longchamp , les sa stal obľúbeným miestečkom pre zlodejov; v rokoch 1416-17 vojská burgundského vojvodu podpálili časť Rouvroyského lesa. Nehnuteľnosť za vlády Ľudovíta XI., teraz nazývaná Bois de Boulogne, bola opäť zalesnená a boli cez ňu postavené dve nové cesty.
Neskôr František I. postavil Château de Madrid (Madridský zámok) - dokončený bol v roku 1526 a les sa stal miestom slávností. Lovecký revír bol ohradený múrom s ôsmimi bránami za Henricha II. a Henricha III. Henrich IV. dal vysadiť 15 000 morušových stromov s nádejou povzbudenia miestneho hodvábneho priemyslu. Jeho zavrhovaná manželka Margaréta z Valois sa uchýlila do svojho útočiska v Château de la Muette v lese.
V novembri 1783 z areálu Château de la Muette prvýkrát vzlietli Pilâtre de Rozier a Markíz z Arlandes v teplovzdušnom balóne postavenom bratmi Montgolfierovcami.
Miesto bolo premenené na park Napoleonom III. v roku 1852; v nasledujúcich rokoch bol neformálne sadovo upravený s otvorenými trávnikmi a hrabovými, bukovými, lipovými, cédrovými, gaštanovými a brestovými lesmi a trvalými exotickými druhmi ako sú sekvoje. Vo všetkých oficiálnych alejách, s výnimkou alejí Allée Reine Marguerite a Allée Longchamp, boli vytvorené serpentíny: 35 kilometrov chodníkov, 8 kilometrov cyklistických chodníkov a 29 kilometrov pretekárskej plochy. Vrchné a spodné jazerá, spojené vodopádmi, boli umelo vytvorené; vybagrovaná zemina bola použitá na tvorbu Butte Mortemart ("vŕšok Mortemart"). Medzi rokmi 1855 a 1858 bol postavený Hippodrome de Longchamp (Longchampský hipodróm) na planine rovnakého mena.
Bois de Boulogne bol oficiálne pripojený k mestu Paríž v roku 1929 a bol začlenený do 16. obvodu (ako Vincenneský les, ktorý sa však nepovažuje sa súčasť vlastného Paríža, pretože sa skladá iba z verejných pozemkov bez obyvateľov).
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bois de Boulogne.
