Boulton Paul Defiant

britské stíhacie lietadlo

Boulton Paul Defiant bolo britské stíhacie lietadlo, ktoré bolo nasadené na začiatku druhej svetovej vojny (máj 1940 – 1942) do bojov proti Luftwaffe. Bolo to posledné bojovo nasadené stíhacie lietadlo v Royal Air Force, ktorého výzbrojou bola otočná veža na chrbte trupu.

Defiant

Nočný stíhač Defiant Mk.I 264. perute RAF zo základne West Malling počas letu, 1940
Typdvojsedadlové stíhacie lietadlo, nočné stíhacie lietadlo, cvičné lietadlo a ťahač terčov
VýrobcaBoulton Paul Aircraft
KonštruktérJohn Dudley North
Prvý let11. augusta 1937
Zavedenýdecember 1939
Charaktervyradený
Hlavný používateľRoyal Air Force
Royal Australian Air Force
Royal Canadian Air Force
Poľské vzdušné sily
Vyrobených1 064

Vznik a vývoj upraviť

 
Formácia Defiantov Mk.I 264. perute RAF

Lietadlo Boulton Paul Defiant vzniklo na základe špecifikácie F.9/35 ministerstva letectva. Všetka palebná sila lietadla bola koncentrovaná do streleckej veže, kvôli čomu bola vytvorená nová taktika – pilot mal dostať svoju stíhačku do takej pozície, aby strelec mohol čo najlepšie zasiahnuť nepriateľský bombardér. Strelecká veža mala najlepšie palebné pole najmä hore, pretože na bombardéry sa malo útočiť zdola. V lietadle Defiant nebola okrem streleckej veže už žiadna iná výzbroj, takže stroj bol bezbranný voči nepriateľským stíhačom, najmä pri útokoch spredu. Prvý prototyp lietadla Defiant po prvýkrát vzlietol 11. augusta 1937. Po prvej verzii Defiant Mk.I nasledovala výroba nie tak vysokého počtu mierne vylepšeného a výkonnejšieho Mk.II. Tiež sa vyrábala aj špeciálna verzia určená pre vlečenie cvičných cieľov (bolo vyrobených 140 kusov), TT. Mk.III, bez streleckej veže. Mnoho už existujúcich Defiantov bolo prestavaných do tejto podoby. Celkovo bolo vyrobených 1 064 kusov všetkých verzií.

Nasadenie upraviť

 
Nočný stíhač Boulton Paul Defiant ako exponát múzea RAF v Londýne

Dodanie Defiantov jednotkám Royal Air Force bolo oneskorené kvôli vývojovým problémom až do obdobia rokov 1939 – 1940. Defianty sa najprv úspešne používali ako denné stíhačky, najmä nad Dunkerque, ale piloti Luftwaffe čoskoro odhalili ich prevádzkové a zbrojné nedostatky. Spočiatku si však neskúsení nemeckí stíhači plietli Defianty s lietadlami Hawker Hurricane. Približovali sa teda k nim zozadu zhora a nezriedka svoj fatálny omyl zistili až potom, keď strelec britského lietadla začal po nich strieľať. Nemeckí piloti sa však čoskoro naučili Defiant rozpoznávať, a potom sa situácia radikálne obrátila. Slabo vyzbrojený, pomalý a neohrabaný Defiant, ktorý nemohol strieľať dopredu a trpel komplikovanou komunikáciou medzi pilotom a strelcom, bol pre nemeckého stíhača ľahkým a prakticky bezbranným terčom. Len formácia väčšieho počtu Defiantov dokázala klásť účinnejší odpor, ktorý však vyžadoval čisto obrannú formáciu neumožňujúcu efektívny útok. Z tohto dôvodu začali Defianty plniť novú úlohu nočného stíhacieho lietadla (júl 1940) – najprv vo svojej pôvodnej výbave, neskôr boli niektoré stroje vybavené palubným vyhľadávacím radarom a s veľkými úspechmi vzlietali proti nemeckým nočným bombardérom. Stíhacia kariéra Defiantov skončila v roku 1942. Vtedy začali lietať schopnejšie nočné stíhačky, ale Defianty plnili naďalej svoju funkciu pri námorných záchranných operáciách, kedy vozili na palube dva záchranné člny, ktoré bolo možné zhodiť do vody, vliekli cvičné ciele a dve lietadlá lietali pri pokusoch s prvými katapultovacími sedadlami.

Špecifikácie (Defiant Mk.I) upraviť

 

Technické údaje upraviť

  • Posádka: 2 (pilot, strelec)
  • Dĺžka: 10,77 m
  • Rozpätie: 11,99 m
  • Výška: 3,45 m
  • Nosná plocha: 23,26 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 2 750 kg
  • Vzletová hmotnosť: 3 788 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 3 902 kg
  • Pohonná jednotka: 1 × kvapalinou chladený dvanásťvalec do V Rolls-Royce Merlin III s výkonom 768 kW
 
Defiant Mk.I (sériové číslo N1535) s označením PS – A 264. perute RAF, júl 1940

Výkony upraviť

  • Maximálna rýchlosť: 485 km/h (vo výške 5 200 m)
  • Cestovná rýchlosť: 417 km/h
  • Dolet: 748 km
  • Vytrvalosť: 1,78 hod.
  • Dostup: 9 251 m
  • Počiatočná stúpavosť: 9,66 m/s
  • Čas vystúpania do určitej výšky: 8,5 minút do výšky 4 600 m
  • Pomer výkon/hmotnosť: 204 W/kg

Výzbroj upraviť

  • guľomet M1919 Browning kalibru 7,7 mm v hydraulicky ovládanej streleckej veži na chrbte trupu (600 nábojov na hlaveň, spolu 2 400 nábojov)

Iné projekty upraviť

Zdroje upraviť

  • Malcolm V. Lowe – Encyklopedie letectví II (1939–1945) (z anglického originálu The Complete Encyclopedia of Flight 1939–1945) ISBN 80-7234-455-2 (str. 80, 81)
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Boulton Paul Defiant na českej Wikipédii.