Celibát (lat. caelebs – neženatý/nevydatá, slobodný/slobodná) alebo bezženstvo znamená sexuálnu zdržanlivosť, zrieknutie sa akéhokoľvek druhu sexuálnej aktivity. V rímskokatolíckej cirkvi k tomuto zaväzuje najskôr druhý lateránsky koncil (1139) všetkých držiteľov vyšších svätení (diakon, kňaz a biskup). Výnimku tvoria až od druhého vatikánskeho koncilu diakoni, ktorí môžu byť vysvätení ako ženatí muži zrelého veku. V gréckokatolíckej cirkvi aj iných východných cirkvách môžu byť ženatí muži vysvätení aj na kňazov, biskupi musia byť slobodní. Na niektorých územiach však bol v minulosti celibát kňazov východným katolíckym cirkvám vnútený rímskym apoštolský stolcom.

V protestanských cirkvách je celibát kazateľov nepovinný, odporúčaný je manželský stav.

Dôvody pre celibát

upraviť
  • zdravotné: forma antikoncepcie, spôsob ako sa vyhnúť pohlavne prenosným chorobám
  • náboženské: vôľa koncentrovať sa na iné záležitosti (napr. sociálne, religiózne)
  • filozoficko-sociálne: napr. odmietanie rozmnožovať sa kvôli premnoženiu človeka na planéte
  • nezáujem o sex
  • ochrana cirkevného majetku. V súčasnosti sa však ukazuje, že ochrana cirkevného majetku nie je dôvodom pre celibát, nakoľko kňazi cirkevné majetky nevlastnia, len ich spravujú.
  • Georg Denzler - Dejiny celibátu (české vydanie), Centrum pro studium demokracie a kultury, Brno, 2000