Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela

Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela (po šv. Sveriges Riksbanks pris i ekonomisk vetenskap till Alfred Nobels minne), omylom nazývaná Nobelova cena za ekonómiu sa odlišuje od ostatných cien udeľovaných pri ceremónii udeľovania Nobelových cien, pretože nie je súčasťou dedičstva Alfreda Nobela. Zaviedla ju Švédska ríšska banka pri jej 300. výročí roku 1969.

Proces udeľovania

upraviť

O cene rozhoduje, podobne ako pri Nobelovej cene za chémiu a fyziku, Kráľovská švédska akadémia vied a udeľuje sa popri ostatných cenách v oblasti vied. Každý rok kvalifikovaní nominátori nominujú sto žijúcich osôb, ktoré potom dostane osemčlenný výbor, ktorý nakoniec predloží návrh ceny Nobelovmu zhromaždeniu. Nobelovo zhromaždenie potom hlasuje o kandidátoch (až do troch kandidátov). Udeľovanie sa uskutočňuje v Štokholme a je spojené s cenou 10 miliónov švédskych korún (čiže asi 1 milión eur v roku 2004).

Kontroverzia

upraviť

Kontroverzia vyplýva z niekoľkých problémov:

  1. spojenie ceny s Nobelovým menom, hoci nie je časťou Nobelovho dedičstva
  2. dojem, že sa cena "nespravodlivo" udeľuje častejšie neoliberálnym ekonómom
  3. ekonómia je spoločenská veda, čo sťažuje objektívne hodnotenie kandidátov
  4. dojem, že najvplyvnejší ekonómovia dostali ceny v 70. a 80. rokoch, a že odvtedy sú existujúci kandidáti v oblasti ekonómie slabší a preto kontroverznejší

Jedným z najhlasnejších kritikov tejto ceny je Peter Nobel, člen Nobelovej rodiny – stará mama starého otca jeho otca bola jednou z dcér Ludviga, staršieho brata Alfreda Nobela.

Nositelia

upraviť

1969 až 1980 · 1981 až 1990 · 1991 až 2000 · 2001 až 2010


1969-1980

upraviť
Rok Nositeľ Zdôvodnenie
1969 Ragnar Anton Kittil Frisch a
Jan Tinbergen
"Za vývoj a aplikáciu dynamických modelov na analýzu ekonomických procesov"
1970 Paul A. Samuelson "Za vedecké práce, ktorými vyvinul statickú a dynamickú vedeckú teóriu a aktívne prispel k pozdvihnutiu úrovne analýzy v ekonomickej vede"
1971 Simon Kuznets "Za jeho empiricky nájdené vysvetlenia hospodárskeho rastu, ktoré viedli k novému a hlbšiemu pochopeniu hospodárskych a sociálnych štruktúr a vývojových procesov"
1972 John Hicks a
Kenneth Arrow
"Za prelomové práce k všeobecnej teórii ekonomickej rovnováhy a k teórii blahobytu"
1973 Wassily Leontief "Za vypracovanie metódy vstupov a výstupov (input-output analysis) a za jej aplikáciu pri dôležitých ekonomických problémoch"
1974 Gunnar Myrdal a
Friedrich Hayek
"Za prelomové práce na poli teórie peňazí a konjunktúry a za dôkladné analýzy vzájomnej závislosti ekonomických, sociálnych a inštitucionálnych pomerov"
1975 Leonid Vitalievič Kantorovič (Леонид Витальевич Канторович) a
Tjalling Koopmans
"Za príspevok k teórii optimálneho použitia zdrojov"
1976 Milton Friedman "Za príspevok k analýze spotreby, k dejinám a teórii peňazí a za objasnenie zložitosti stabilizačnej politiky"
1977 Bertil Ohlin a
James Meade
"Za prelomové práce na poli teórie medzinárodného obchodu a medzinárodného pohybu kapitálu"
1978 Herbert Simon "Za prelomový výskum rozhodovacích procesov v hospodárskych organizáciách"
1979 Theodore W. Schultz a
William Arthur Lewis
"Za prelomové práce vo výskume hospodárskeho vývoja, so zvláštnym zohľadnením problémov rozvojových krajín"
1980 Lawrence Klein "Za konštrukciu ekonomických konjunkturálnych modelov a ich použitie pri analýzach hospodárskej politiky"

1981-1990

upraviť
Rok Nositeľ Zdôvodnenie
1981 James Tobin "Za analýzu finančných trhov a ich dopady na rozhodnutia o výdavkov, a tým aj na zamestnanosť, výrobu a vývoj cien"
1982 George Stigler "Za prelomové štúdie fungovania a štruktúr trhov a príčin a účinkov regulácií štátu"
1983 Gerard Debreu "Za zavedenie nových analytických metód do národohospodárskej teórie a za rigorózne preformulovanie teórie všeobecnej rovnováhy trhov"
1984 Richard Stone "Za prelomové výkony pri vývoji sústav národného účtovníctva, čím radikálne zlepšil základ empirickej hospodárskej analýzy"
1985 Franco Modigliani "Za prelomovú analýzu o sporivom správaní finančných trhov"
1986 James M. Buchanan "Za vývoj kontraktteoretických a konštitučných základov ekonomického a politického rozhodovania"
1987 Robert M. Solow "Za práce o ekonomických teóriách rastu"
1988 Maurice Allais "Za prelomové príspevky k teórii trhov a eficientného využívania zdrojov"
1989 Trygve Haavelmo "Za formulovanie základov ekonometrie v o oblasti teórie pravdepodobnosti"
1990 Harry M. Markowitz
Merton Miller
William F. Sharpe
"Za vývoj teórie výberu portfólia"
"Za základné vedecké príspevky k teórii podnikového financovania"
"Za základné príspevky k vedeckej teórii tvorby cien pre finančné otázky"

1991-2000

upraviť
Rok Nositeľ Zdôvodnenie
1991 Ronald Coase „Za objav a objasnenie významu tzv. transakčných nákladov a dispozičných práv pre inštitucionálnu štruktúru a fungovanie hospodárstva“
1992 Gary Becker „Za rozšírenie mikroekonomickej teórie na širokú oblasť ľudského správania a ľudskej spolupráce“
1993 Robert Fogel a
Douglass North
„Za obnovenie výskumu v oblasti hospodárskych dejín aplikáciou ekonomickej teórie a kvantitatívnych metód s cieľom vysvetlenia ekonomickej a inštitucionálnej premeny“
1994 Reinhard Selten,
John Forbes Nash Jr. a
John C. Harsanyi
„Za základnú analýzu rovnováhy v nekooperatívnej teórii hier“
1995 Robert E. Lucas „Za formulovanie teórie racionálnych očakávaní o správaní rôznych účastníkov ekonomického diania“
1996 James Mirrlees a
William Vickrey
„Za základné príspevky k ekonomickej teórii o „incentives“ pri rôznych stupňoch informovanosti účastníkov trhu“
1997 Robert Merton a
Myron Scholes
„Za vypracovanie matematického vzorca na určenie hodnôt opcií na burze“
1998 Amartya Sen „Za základné teoretické príspevky k ekonómii blahobytu o. i. v rozvojových krajinách“
1999 Robert Mundell „Za analýzu peňažnej a fiškálnej politiky v rôznych systémoch výmenných kurzov a za analýzu oprimálnych menových území“
2000 James Heckman
Daniel McFadden
"Za vývoj teórií a metód na analýzu selektívnych vzoriek"
"Za vývoj teórií a metód na analýzu diskrétnych rozhodnutí pri výbere"

2001-2010

upraviť
Rok Nositeľ Zdôvodnenie
2001 George Akerlof,
Michael Spence a
Joseph E. Stiglitz
"Za analýzu trhov s asymetrickými informáciami"
2002 Daniel Kahneman
Vernon L. Smith
"Za zavedenie náhľadov psychologického výskumu do ekonomickej vedy, najmä pokiaľ ide o posudzovanie a rozhodovanie pri neistote"
"Za použitie laboratórnych pokusov ako nástroja v empirickej ekonomickej analýze, najmä v štúdiách rôznych trhových mechanizmov"
2003 Robert F. Engle
Clive W. J. Granger
"Za metódy na analýzu ekonomických časových radov s časovo variabilnou volatilitou (ARCH)"
"Za metódy na analýzu ekonomických časových radov so spoločne sa meniacimi trendmi (kointegrácia)"
2004 Finn E. Kydland a
Edward C. Prescott
"Za príspevky k dynamickej makroekonomike: Časová konzistentnosť hospodárskej politiky a hnacia sila konjunkturálnych cyklov"
2005 Robert J. Aumann a
Thomas Schelling
"Za zvýšené porozumenie konfliktom a spoluprácu prostredníctvom analýzy teórie hier"
2006 Edmund S. Phelps "Za jeho analýzu medzičasových obetovaných príležitostí v makroekonomickej politike"
2007 Leonid Hurwicz,
Eric S. Maskin a
Roger B. Myerson
"Za položenie základov teórie návrhu mechanizmov"
2008 Paul Krugman "Za analýzu obchodných vzorcov a lokalizácie ekonomickej aktivity"
2009 Elinor Ostrom a
Oliver Williamson
"Za analýzu ekonomického riadenia, najmä spoločného vlastníctva"
"Za analýzu ekonomického riadenia, najmä pre objav v otázke hraníc riadenia firiem"
2010 Peter Diamond,
Dale Mortensen,
Christopher Pissarides
"Za analýzu trhov práce zaťažených nákladmi na vyhľadávanie"

2011-2020

upraviť
Rok Nositeľ Zdôvodnenie
2011 Thomas J. Sargent,
Christopher A. Sims
"Za empirický výskum príčin a následkov v makroekonomike"
2012 Alvin E. Roth,
Lloyd S. Shapley
"Za teóriu stabilných trhových alokácií a praktický návrh trhov"
2013 Eugene Fama,
Robert J. Shiller,
Lars Peter Hansen
"Za empirické analýzy cien akcií, úverov a nehnuteľností"
2014 Jean Tirole "za analýzu tržnej sily a regulácie
2015 Angus Deaton "Za analýzu spotreby, chudoby a bohatstva"
2016 Oliver Hart, Bengt Holmström Za rozvoj teórie zmlúv"[1]
2017 Richard Thaler "Za svoj príspevok k behaviorálnej ekonómii"[2]
2018 William Nordhaus, Paul Romer "Za začlenenie zmeny klímy do dlhodobej makroekonomickej analýzy (Nordhaus) a za začlenenie technologických inovácií do dlhodobej makroekonomickej analýzy (Romer)"[3]
2019 Abhijit Banerjee, Esther Duflo, Michael Kremer "Za experimentálny prístup k znižovaniu globálnej chudoby"[4][5]
2020 Paul Milgrom, Robert B. Wilson "Za vývoj teórie aukcií"[6]

2021-2030

upraviť
Rok Nositeľ Zdôvodnenie
2021 David Card
Joshua D. Angrist, Guido W. Imbens
"Za empirické príspevky k ekonómii práce"
"Za metodologické príspevky k analýze kauzálnych vzťahov"[7]
2022 Ben Bernanke, Douglas Diamond, Philip Dybvig "Za výskum týkajúci sa úlohy bánk v ekonómii, predovšetkým počas finančných kríz"[8]

1969 až 1980 · 1981 až 1990 · 1991 až 2000 · 2001 až 2010 · 2011 až 2020


Referencie

upraviť
  1. Dva ekonomové zkoumali „pavučiny smluv a dohod“. Dostali Nobelovu cenu [online]. ČT24, 2016-10-10, [cit. 2016-10-13]. Dostupné online.
  2. Nobelovu cenu za ekonomii dostal Richard H. Thaler [online]. ČT24, 2017-10-09, [cit. 2017-10-09]. Dostupné online.
  3. Press release: The Prize in Economic Sciences 2018 [online]. nobelprize.org, 2018-10-08, [cit. 2019-02-09]. Dostupné online.
  4. All Prizes in Economic Sciences. NobelPrize.org. Dostupné online [cit. 2019-11-30]. (po anglicky)
  5. Česká televize. Nobelovu cenu za ekonomii získali Duflová, Banerjee a Kremer za experimentální přístup ke zmírnění světové chudoby. ČT24. Dostupné online [cit. 2019-11-30].
  6. BAČIŠIN, Vladimír. Cenu Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela získali Paul Milgrom a Robert Wilson [online]. Finančné Noviny, 2018-10-13, [cit. 2020-10-15]. Dostupné online.
  7. TASR. Nobelovu cenu za ekonómiu získali David Card a Joshua D. Angrist a Guido W. Imbens [online]. aktuality.sk, 2021-10-11, [cit. 2022-10-12]. Dostupné online.
  8. VEDA NA DOSAH. Cenu na pamiatku Alfreda Nobela za ekonómiu získali Ben Bernanke, Douglas Diamond a Philip Dybvig [online]. VEDA NA DOSAH, 2022-10-10, [cit. 2022-10-12]. Dostupné online.

Externé odkazy

upraviť