Cyrano z Bergeracu (dráma)
Cyrano z Bergeracu (franc. Cyrano de Bergerac) je divadelná hra, veršovaná dráma v piatich dejstvách takmer celá napísaná v dvanásťslabičných alexandrínoch. Jej autorom je Edmond Rostand, ktorý ju napísal súc inšpirovaný príbehom a tvorbou iného francúzskeho autora - šľachtica Savinien Cyrano de Bergerac, vlastným menom Hector Savinien de Cyrano. Hra bola po prvý raz uvedená na javisku Divadla Porte-Saint-Martin v Paríži 28. decembra 1897 a má neustálu popularitu.
Inšpiračné zdroje upraviť
Okrem toho, že je dlhá, obsahuje viac ako 1600 veršov, má početné postavy a náročnú výpravu. Hru uvádzal a hral v nej hlavnú úlohu populárny herec Coquelin starší. Úspech bol taký presvedčivý, že cez pauzu prišiel do Rostandovej lóže vtedajší minister, aby dekoroval vlastnou stužkou Čestnej légie autora so slovami: „Dovoľujem si odovzdať ju trochu vopred.“ Rostand toto vyznamenanie neskôr naozaj obdržal. Cyrano sa za nasledovné dva roky hral štyristokrát, do roku 1913 dosiahol počet repríz tisíc len v samotnom Paríži.
Čo sa týka inšpiračných zdrojov, Rostand hru nazval "heroickou komédiou", no kritika ju analyzovala a objavila v nej skôr romantizmus a neoromantizmus. Na príbeh rytiera Saviniena de Cyrano upozornila autora jeho manželka, spisovateľka Rosemonde Gérard. Rostand písal hru v období 1896 – 97 a počas tvorby interaktívne spolupracoval s hercom Coquelinom starším, čím sa stalo, že hlavná postava bola na mieru ušitá práve jemu.
Dej upraviť
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!Konštrukcia deja hry stojí na troch postavách. Dvoch zamilovaných, Roxane a Christianovi a priateľovi Christiana, Cyranovi z Bergeracu. Cyrano, milujúci sesternicu Roxanu (ktorej však lásku nikdy nevyznal, pretože sa bál odmietnutia kvôli svojmu veľkému nosu), sa ponúkne, že bude písať zaľúbené listy Roxane v mene rytiera Christiana neznalého umenia poetického. Cyrano píše veršované listy lásky a sám sa zamiluje do Roxany.
Hra sa začína dejstvom, v ktorom sa počas divadelného predstavenia odohrá povestný súboj Cyrana s protivníkom vikomtom de Valvert v Hôtel de Bourgogne. Dej pokračuje scénou u výrobcu paštét Ragueneaua, kde sa stretáva Cyrano s Christianom. Ten, objednajúc si uňho listy Roxane, netuší, čo tým spôsobí. Cyrano dlhé roky potom písal a potme recitoval pod Roxaniným balkónom vlastné veršované vyznania. Rytieri nikdy neprezradili autorstvo pred Roxanou, po skone Christianovom v bitke pri Arrase Cyrano nepriznal zámenu. Preciózka Roxana naďalej miluje Christiana i zásluhou ideálnej predstavy o ňom vytvorenej z listov. Svoje autorstvo a lásku priznáva Cyrano Roxane, ktorá sa oňho stará v kláštore, až tesne pred smrťou.
Hlavnou postavou deja zostáva Cyrano, ktorý je zosobnením rytierskosti. Nadaný hudobne a literárne, odvážny a schopný šermiar má len jednu vadu. Dlhý nos. Tento telesný znak dotvára jeho povahu a robí z normálneho šľachtica tej doby výraznú osobnosť, i keď tragikomickú. Zostáva hlavnou atrakciou predstavenia, lebo Rostandovi sa podaril v jeho prípade vytvoriť večný model muža, skvelého, no i keď len takmer, lebo mu príroda či Boh trochu ukrivdili. Cyrano si získal sympatie divákov navždy.
Obsadenie upraviť
- Cyrano de Bergerac * Roxane, Cyranova sesternica
- Christian de Neuvillette * knieža de Guiche
- Le Bret * Brissaille
- kapitán Carbon de Castel-Jaloux * markíz
- Cuigy * druhý markíz
- Dotieravec * tretí markíz
- Mušketier * Montfleury
- iný mušketier * Bellerose
- Jodelet * Ragueneau
- Španielsky dôstojník * De Valvert
- Lignière * a ďalší.
- kadeti
Spoločenské súvislosti upraviť
Francúzsko na konci 19. storočia muselo čeliť kríze myslenia, ktorá sa prejavila v politike a vlasteneckom cítení následkom prehraných pruských vojen a sociálnych revolúcií. S Napoleonovým pádom sa vyrovnala francúzska vlastenecká elita tak, že z neho urobila francúzsky idol, avšak to nestačilo. Do situácie poklesnutého sebavedomia Francúzov vstúpil Rostand so svojou heroickou komédiou. Vlieval do myslí divákov hrdosť na francúzsky esprit, odvahu, galantnosť a ochotu umrieť za Francúzsko s eleganciou gaskonského rytiera. Druhé dejstvo, pojednávajúce o obliehaní Arrasu Španielmi počas tridsaťročnej vojny, je heroizáciou gaskonských kadetov a ich uvedenie na piedestál ako vzoru. Odtiaľ pramenilo aj veľkorysé gesto jedného ministra s predčasným odovzdávaním medaily Čestnej légie. Nezávisle od spolitizovania kultúrnej udalosti bola hra jednoznačným tvorivým úspechom Edmonda Rostanda.
K večnej diváckej priazni hre pomohol teda model „francúzskosti“ skvelého muža s chybičkou krásy, čím sa stal žijúcim a reálnym vzorom pre široké davy francúzskych divákov. Okrem mužského vzoru sa v hre objavila aj ženská hrdinka v osobe Roxany vyznávajúcej preciózne životné zásady a prejavujúcej odvahu vo vojnových časoch. Roxana prišla k Arrasu v treťom dejstve do tábora kadetov nielen za svojím milým ale i s úmyslom podporiť jeho spolubojovníkov. Odborná kritika toto hodnotí ako prejav emancipácie francúzskej ženy, ktorého potreba ožíva práve vo vojnových časoch.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cyrano z Bergeracu (dráma)
Zdroj upraviť
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cyrano de Bergerac(Rostand) na francúzskej Wikipédii.
