Démades z Atén

Démades alebo Démadés (starogr. Δημάδης – Démades, iný prepis: Démadés) (* okolo 380, Paiania – † 319 pred Kr., Pella) bol aténsky politik a rečník.[1]

Démadova politická kariéraUpraviť

Démades bol synom chudobného rybára Demea z Paianie (obce vzdialenej asi 17 km od Atén). Spočiaku bol rybár rovnako ako jeho otec, ale mladý sebavedomý a ctižiadostivý Démades sa s takým životom neuspokojil a netrvalo dlho a presadil sa na aténskej politickej scéne. Podľa rímskeho teoretika rečníctva Quintiliana, Démades na rozdiel od slávneho aténskeho rečníka a politika Aischina nikdy neštudoval rétoriku, ale jeho prirodzený rečnícky talent a aj každodenná prax ho priviedla v rétorike do takej dokonalosti, akú len málokedy dosiahnú rečníci z najlepších škôl.[2]

Po bitke pri Chaironeii v roku 338 pred Kr. Démades vyjednal mierovú zmluvu medzi Aténami a Macedóniou. V Aténach následne viedol promacedónsku politiku[3] za čo bol vyhostený. Po macedónskom víťazstve v bitke pri Kannóne v roku 322 pred Kr. ho povolali späť, aby uzavrel mier s Antipatrom, čo malo za následok smrť aténskych politikov Démosthena, ktorý sa preslávil svojimi rečami hlásajúcimi odpor k macedónskemu kráľovi Filipovi II. a Hypereida, verejného žalobcu zaujatého proti Macedónii.[4][5] Podľa Pausania Démades a ostatní aténski zradcovia prehovorili Antipatra, aby so svojimi odporcami v Aténach zaobchádzal nekompromisne. Chcejúc potom zastrašiť aténsky ľud, stali sa pôvodcom toho, že boli do Atén a väčšiny ostatných miest privedené macedónske posádky.[6] Démades dal následne zo svojej úradnej moci odsúdiť Démosthena k trestu smrti, ale ten z Atén ušiel a spáchal samovraždu otravou v Poseidónovom chráme na ostrove Kalaureia.[5] Vydanie Hypereida požadoval Antipatros, ktorý ho potom dal ihneď popraviť.[4] Démades skončil rovnako, bol popravený Kassandrom po Antipatrovej smrti.[1][7]

Grécky historik Plutarchos charakterizoval Démada ako vynikajúceho rečníka, ktorý mal v Aténach veľkú moc, pretože riadil záležitosti mesta tak, aby potešil Antipatra a Macedóncov. Často bol nútený navrhovať a uprednostňovať rad opatrení, ktoré boli v rozpore s dôstojnosťou a charakterom demokratickej politickej kultúry v Aténach. Démades na svoju obhajobu hovorieval, že jeho činy sú ospravedlniteľné, pretože si ich vyžaduje konkrétna politická situácia.[8]

Olympijské víťazstvoUpraviť

Byzantský lexikon Suda uvádza, že Démades sa v roku 328 pred Kr.[9] stal olympijským víťazom v jazde na koni.[10] Jazdecké preteky (kelés) zaradili do olympijského programu na 23. hrách v roku 648 pred Kr.[11][12] Súťažiaci jazdci na olympijských hrách boli väčšinou námezdní, len zriedkavo súťažili majitelia koní osobne. Olympijský veniec si ale vždy odniesol len majiteľ koňa.[13]

Referencie a bibliografiaUpraviť

  1. a b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 56.
  2. Quintilianus, Institutio Oratoria, II,17,12.
  3. Plutarchos, Bioi paralléloi, Démosthenes, 13,1-4.
  4. a b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 65.
  5. a b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 57-58.
  6. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 32.
  7. Plutarchos, Bioi paralléloi, Démosthenes, 31,4-6.
  8. Plutarchos, Bioi paralléloi, Fókión, 1,1-3.
  9. Mark Golden, Sport in the Ancient World from A to Z
  10. Suda, Démades, delta 415.
  11. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 378.
  12. Vojtech Zamarovský. Vzkries enie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 248.
  13. Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 157 – 158.

Pozri ajUpraviť