Dejiny genetiky

Slovo genetika pochádza z gréckeho genno čo v preklade znamená “dať pôvod”.

Pred-Mendelovské idey o dedičnosti

Človek si už od pradávna uvedomoval podobnosť na svojich rodičov. Ľudia boli schopní výberom a krížením vhodných jedincov tvoriť rôzne plemená, ktoré mali požadované vlastnosti. Dedičnosť nadobudnutých čŕt bola tiež súčasťou skorých Lamarckových názorov na evolúciu.

Mendel

V roku 1865 rakúsky kňaz Gregor Mendel, nazývaný aj „ otec genetiky“, publikoval svoju prácu s krížením hrachových sadeníc. Vytvoril súhrn zákonov o dedičnosti nazývaných ako Mendelovská dedičnosť. Podľa svojich štatistických analýz Mendel definoval alelu ako základnú jednotku dedičnosti. V Mendelových časoch bola alela synonymom pre gén, no dnes slovo alela označuje špeciálnu časť génu.

Objavy po Mendelovi

Mendelova práca bola uverejnená v prestížnych vedeckých časopisoch, no zo strany vedeckej komunity sa nedočkala žiadnej odozvy. Namiesto toho sa začali diskusie o dedičnosti, ktoré by dopĺňali Darwinovu evolučnú teóriu. Stará Darwinova teória dedičnosti (pangenesis) nebola veľmi vyhovujúca. Neskôr bola zdokonalená na biometrickej (biometrika – používanie metód matematickej štatistiky pri štúdiu premenlivosti živých organizmov, bioštatistika) škole dedičnosti Darwinovým bratrancom Fracisom Galtonom. Galtonov nástupca Karl Pearson sa snažil vytvoriť štatistické modely dedičnosti a evolúcie, ale nemal veľký úspech.

Klasická genetika

Mendelova práca našla pochopenie až v 20. storočí. Vedci začali vychádzať z jeho výskumu a pracovali na podobných problémoch ako predtým on. Boli to: Hugo de Vries, Carl Correns a Erich von Tschermak.

1903 bol objavený chromozóm, ako jednotka dedičnosti
1905 britský biológ William Bateson prvýkrát použil termín genetika (v liste Adamovi Sedgwickovi)
1910 Thomas Hunt Morgan dokázal, že súčasťou chromozómov sú gény
1913 Alfred Sturtevant vytvoril prvú génovú mapu chromozómu
1918 R. A. Fisher publikoval O vzájomnom vzťahu medzi domnienkami Mendelovskej dedičnosti – zhrnutie poznatkov genetiky a evolučnej biológie
1927 fyzikálne premeny v génoch sa začali volať mutácie
1928 Frederick Griffith zistil, že dedičný materiál mŕtvej baktérie môže byť včlenený do živej baktérie
1931 Crossing over je definovaný ako príčina rekombinácie
1941 Edward Lawrie Tatum a George Wells Beadle zobrazili gény ako kódy z proteínov

Éra DNA

1944 Oswald Theodore Avery, Colin McLeod a Maclyn McCarty izolovali genetický materiál
1952 Hersley Case uskutočnil experiment, ktorým dokázal, že genetická informácia bakteriofága, (ale aj ostatných organizmov) je dezoxyribonukleová kyselina (DNA)
1953 James O. Watson a Francis Crick objavili dvojzávitnicovú štruktúru DNA
1956 Albert Levan stanovil počet ľudských chromozómov na 46
1958 Matthew Stanley Meselson, Franklin William Stahl uskutočnili experiment s izotopmi dusíka, ktorý demonštroval, že DNA je replikovaná semikonzervatíne
1961 dokázalo sa, že genetický kód je usporiadaný v trojiciach
1964 Howard Temin objavil RNA-vírusy

Éra genómu

1977 Fred Sanger a Walter Gilbert – DNA bola prvýkrát usporiadaná. Sangerovo laboratórium „prečítalo” celý genetický kód bakteriofága.
1983 Kary Banks Mullis objavil jednoduchú polymerizačnú reakciu a to dalo možnosť jednoduchému rozšíreniu DNA
1989 Francis Collins a Sap-Chee Tsui „prečítali” po prvýkrát ľudský gén
1995 genóm baktérie Homeophilus influenzae bol prvý „prečítaný” genóm voľne žijúceho organizmu
1996 genóm Saccharomyces cerevisiae bol prvý „prečítaný” eukaryotický genóm
1998 bol prečítaný genóm mnohobunkového eukaryotického organizmu
2001 boli prečítané prvé časti ľudského genómu
2003 ľudský genóm bol "prečítaný" na 99,99 %