Dexamenos (Ólenos)
Dexamenos (starogr. Δεξαμενός – Dexamenos) syn a nástupca ólenskeho kráľa Oikea[1]
Keď Herakles splnil všekých dvanásť úloh, zadaných mykénskym kráľom Eurystheom a dosiahol tak slobodu, vypravil sa s vojskom proti élidskemu kráľovi Aigeiovi, ktorý ho v minulosti namiesto sľúbenej odmeny potupne vyhnal.[2] Herakles však počas vojenskej výpravy ochorel a bol donútený uzavrieť prímerie, ale následne sa po nečakanom útoku nepriateľa po veľkých stratách musel stiahnúť.[3] Jeho cesta ho potom priviedla k ólenskemu kráľovi Dexamenovi. V kráľovstve sa práve konala svadba Dexamenovej dcéry Hippolyty a lykosúrskeho princa Azana a kráľ k svadobnému stolu prizval aj Herakla. Pokojná svadobná hostina sa ale náhle zmenila, keď sa opitý Kentaur Eurytión začal správať k Hippolyte nevyberavým spôsobom a tak Herakles nezaváhal a na mieste ho zabil.[4]
V inom príbehu od autora Apollodora, sa Dexamenova dcéra Mnésimaché mala stať manželkou Eurytióna, ktorý ju do zásnub donútil. Keď si potom Kentaur Eurytión pre ňu prišiel, Herakles mu v tom zabránil a po krátkom boji ho zabil.[5]
Antický autor Pausanias uvádza, že Dexamenos bol otec dvojičiek, dcér, ktoré sa vydali za synov élidskeho kráľa Aktora. Théraifoné sa vydala za Euryta a Théroniké za Kteata.[6]
Referencie a bibliografia upraviť
- ↑ Kallimachos, Hymnus 4, 104.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 88-89.
- ↑ Apollodoros, Bibliotheca, 2,7,2.
- ↑ Diodoros, Bibliotheca historia, 4,33,1.
- ↑ Apollodoros, Bibliotheca, 2,5,5.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 5,3,3.