Diskusia:Čierna diera

je Čierna diera a kolapsar to iste? Podla toho. co som na nete vycital je cierna diera typom kolapsaru. --Maros 07:29, 11 september 2005 (UTC)

v slovenčine to platí. _Bebe^@_disk^prís 07:40, 11 september 2005 (UTC)

Úžasný článok. Thaisk--Thaisk 00:20, 13 január 2006 (UTC)

Veľmi pekný článok, páčia sa mi najmä obrázky. Ja by som tak precízne spracovaný článok nedal dokopy. Ale keďže som nič nemusel vytvoriť, môžem len hodnotiť a kritizovať :), využijem túto možnosť. Žartujem...predsa len sa v článku vyskytuje zopár nepresností, a myslím, že niektoré sú dosť vážne.

• Podľa mňa, formulácia, že kvantovomechanické efekty dovoľujú látke vyžarovať, je nepresná. Hawkingov efekt nespočíva vo vyžarovaní látkou, ale v spontánnej kreácii párov častica-antičastica na horizonte. Tieto sa tvoria vo vákuu, teda ich nevyžaruje žiadna látka.

• Schwarzschildovo riešenie nie je riešenie pre bodový zdroj. Bodové zdroje sú vo všeobecnej relativite problematické. Schwarzschildovo riešenie popisuje vákuové sféricky symetrické a statické riešenie. Je to vonkajšie riešenie pre sféricky symetrický zdroj (napr. planétu), ktorý nevyžaruje. V skutočnosti je to dobrá aproximácia aj pre modely hviezd, pretože nimi vyžarované polia nijak dramaticky geometriu neovplyvňujú, ale len vonkajšie riešenie, mimo samotnej hviezdy. Pre čiernu dieru ide o presné riešenie.

• Chandrasekhar samozrejme uvažoval všeobecnú relativitu, nie špeciálnu. Tá sa gravitácie vôbec netýka.

• Termín "uhlový moment" sa v slovenčine nepoužíva, je to doslovný preklad z anglického "angular momentum". Oficiálny slovenský názov je "moment hybnosti" (čo by v angličtine bolo niečo ako "momentum momentum" :) )

• Povedať, že v singularite sú gravitačné sily nekonečne veľké, je trošku problematické. Singularita je bod, ktorý z geometrického hľadiska nepatrí to priestoročasu. Áno, je pravda, že v limite $r\rightarrow 0$ krivostné invarianty divergujú. Ale skôr by bolo vhodné povedať, že sily sú nekonečne veľké NA HORIZONTE. Je pravda, že nič sa nemôže pohybovať rýchlejšie ako svetlo. ALE! To ešte nie je dôvod, prečo by nemohli častice uniknúť z čiernej diery. Napr. na Zemi...úniková rýchlosť je trebárs nejakých 11km/s (to číslo si presne nepamätám), ale to je rýchlosť, akou musíme teleso vysreliť z povrchu Zeme, aby uniklo do vesmíru. Ak ale vystrelíme raketu rýchlosťou 1km/s, ktorá bude mať dosť silný motor kompenzujúci jej tiaž, raketa kľudne opustí Zem a unikne do vesmíru aj touto malou rýchlosťou. Preto, hoci nič sa nemôže pohybovať rýchlejšie ako svetlo, v princípe by stačil dosť silný motor, ktorý by kompenzoval gravitáciu čiernej diery. To sa ale nedá. Fyzikálny dôvod je, že svetočiary pozorovateľov sú časupodobné, teda musia ležať v budúcom svetelnom kuželi. Na horizonte sa ale svetelný kužeľ stáva nekonečne úzkym a za horizontom je už otočený o 90 stupňov. Efektívne sa zdá, že gravitačná sila je na horizonte nekonečná, pretože akokoľvek silný motor nemá šancu. Výrok, že "len čo je objekt za horizontom udalostí, jeho vlastná časová os obsahuje koniec času samotného" celkom nechápem, ale pravdepodobne sa ním myslí, že pozorovateľ spadne do singularity v konečnom vlastnom čase.

• K hypotéze kozmickej cenzúry len jednu poznámku, v článku je to vysvetlené správne. Nabitá čierna diera, napr. najjednoduchšie Reissner-Nordströmovo riešenie, má dva horizonty. Pre náboj rovný (až na rozmer) hmotnosti tieto horizonty splývajú (extrémna čierna diera). Ale pre menší náboj sú rôzne, a pozorovateľ môže prejsť cez prvý horizont. Potom nutne musí prejsť aj cez druhý. Ale za druhým horizontom sa svetelný kužeľ vracia do pôvodného smeru, a pozorovateľ nemusí spadnúť do singularity, čiže môže vidieť "nahú" singularitu (termín holá mi znie trošičku vulgárne :) )

• Kolapsujúca -> Kolabujúca :) Ale znie to krásne :)

• Tiež len poznámka ku rotujúcim čiernym dieram. Prvé riešenie bolo nájdené Kerrom, zovšeobecnenia tvoria tzv. Kerrovu-Newmanovu triedu riešení. Doplním pár zaujímavostí. Kerrove riešenie pripúšťa uzavreté časupodobné svetočiary, ktoré by teoreticky umožňovali cestovanie späť v čase. Ďalej, v Kerr-Newmannových priestoročasoch existuje tzv. "frame dragging", čo by som preložil ako strhávanie vzťažnej sústavy. Ide o efekt, kedy rotácia čiernej diery spôsobuje "strhávanie" priestoru okolo seba, a teda voľná častica v blízkosti diery (ale nad horizontom) bude tiež strhávaná. Dochádza tu k tomu, že rotujúci pozorovateľ je vlastne inerciálny, čo je v klasickej fyzike nemysliteľné. Tvrdenie, že "objekty nemôžu ostať v pevnej pozícii" celkom nevystihuje podstatu tohoto javu. Môžu, za pomoci nejakého motora, ale zaujímavé je to, že práve BEZ použitia motora rotujú, ale necítia žiadnu silu. Aj planéty obiehajú bez "motora", ale odstredivá sila je tu prítomná.

• Hawkingovo žiarenie. Toto je veľmi veľmi sofistikovaná téma, a nerád by som sa púšťal do hlbšej analýzy na takejto populárnej úrovni. Myslím si, že je to tu vysvetlené tak dobre, ako sa dalo. V tomto mieste je však už zrejmé, že za žiarenie čiernej diery nemôže látka, ako bolo spomenuté v úvode. Len poznámočka...v slovenčine je zaužívaný názov "Kvantová teória poľa", nie "Teória kvantového poľa", čo podľa mňa aj lepšie vystihuje obsah tejto teórie. Pojem "výbuch žiarenia" je asi skôr pre efekt...žiarenie nevybuchuje. V skutočnosti nie je jasné, čo sa naozaj stane s vyparujúcou sa čiernou dierou. Podľa teórie relativity, čím má čierna diera nižšiu hmotnosť, tým rýchlejšie sa vyparuje. Tento efekt pozitívnej spätnej väzby vedie zase k nejakým nekonečnám, a nemáme zatiaľ teóriu, ktorá by dala nejaký jasný výsledok.Je však pravdepodobné, že finálne štádium vyparovania čiernej diery bude sprevádzané intenzívnym vyžarovaním (výbuchom žiarenia?)

• V sekcii "Matematická fyzika" čítam, že Scwarzschild je sféricky symetrické riešenie...prečo je teda v úvode napísané, že je to riešenie pre bodovú časticu? ${\rm {d}}\Omega ^{2}$ NIE JE "štandradný člen priestorového uhla". Je to obsah infinitezimálnej krivky na povrchu gule "polomeru" r. Lenže súradnica r v Schwarzschildových súradniciach nie je vzdialenosť od stredu. Iste, v euklidovskom priestore to s uhlom nejako súvisí, ale skôr s obyčajným, než priestorovým. Ale tu nie, aspoň nie tak, že by sme ich mohli stotožniť. Je pravda, že priestorový uhol sa tiež značí $\Omega$, no toto je niečo úplne iné. Ďalej, vo výroku "Podľa Schwarzschildovho riešenia, priťahovaný objekt sa zrúti do čiernej diery, ak je jeho polomer menší ako charakteristická vzdialenosť" je zrejme preklep. Namiesto slova "polomer" má byť samozrejme slovo "vzdialenosť". To, či teleso spadne do čiernej diery nezávisí na jeho rozmeroch či tvare, ale na jeho vzdialenosti od singularity.

To je všetko :) Dúfam, že to autor článku nevezme ako zdrcujúcu kritiku. Opakujem, že článok je veľmi pekne a precízne napísaný, logicky usporiadaný, a rád som si ho prečítal a aj som sa niečo dozvedel. Napr. som nepoznal citovaný článok od Walda, dúfam, že ho zoženiem. Mehmedko 19:53, 24. jún 2008 (UTC)

hustota čiernej diery

Hustota čiernej diery nemôže byť nikdy 20 kg/m3 ! Hmotnosť telesa z ktorého môže vzniknúť čierna diera je v rozmedzi 3 Mo-10 Mo, t.j. ani z nášho slnka nemôže vzniknúť čierna diera. --188.112.98.58 (diskusia) sa nepodpísal(a)

Michel

John Michel bol možno väčší génius ako Einstein,z podkladov na úrovni jeho doby dokázal vyvodiť to čo vyvodil dis