Diskusia:Kremík

Kategoria

• Ma nejaky zmysel, aby bol clanok zaradeny do kategorie Chemicke prvky a zaroven aj Chemicky prvok ? Podla mna by stacila iba jedna kategoria. Atomique 10:45, 4 Feb 2005 (UTC)

oxid kremicity

ako je to s oxidom kremicitym v baleni chipsov??? prax pani, prax...

ale ten aerogel sa musi nechat, to hej... spica _foks

chyby

Na to, ze to ma byt perfektny clanok je v nom spusta chyb... Opis principu cistenia zonalnym tavenim je nepresny, necistoty sa podla druhu rozdeluju niektore do taveniny a niektore do tuhnucej hmoty, takze sa nakoniec odrezu oba konce. Je dolezite zdoraznit ze ide o letmu zonu, lebo roztaveny kremik je mimoriadne agresivny. Chemicka metoda je menej dokonala nez fyzikalna a sluzi len na pripravu suroviny pred zonalnym tavenim. Czochralskeho metoda nie je metodou cistenia ale metodou pripravy monokrystalu. Tolko chyb len v jednom malom odseku, ani nemam chut citat zvysok, nieto este opravovat... Wek1 16:47, 14 máj 2006 (UTC)

keď nemáš chuť, tak to asi ostane tak _Adrian^@_disk^prís 16:50, 14 máj 2006 (UTC)

.. som tym chcel povedat, ze to nie je perfektny clanok. Je niekde kandidatka na stiahnutie zo zoznamu? Wek1 07:33, 15 máj 2006 (UTC)

a nie je lepšie to opraviť ? Inak to s tými oboma koncami sa mi nevidí. Odkiaľ to máš ? _Adrian^@_disk^prís 07:37, 15 máj 2006 (UTC)

Nie som si isty ci obidva konce , asi sa pojdem pozret, sedim asi 100 m od Halbleiterverfahrenlabor.--Robo 09:03, 15 máj 2006 (UTC)

Mno ak tu mame niekoho rovno od zdroja, tak by sa mal vyjadrit... Ja to mam samozrejme z prednasok co sme mali anno domini o polovodicovej technologii. Teoretickym principom cistenia pri zonalnom taveni rozlicna rozpustnost primesi v tavenine a v tuhom roztoku, avsak to zavisi od charakteru primesi. Niektore zostavaju v tavenine a niektore naopak vo vytuhnuvsej hmote. Ak si to predstavis alebo nakreslis, je rychlo jasne, ze po viacerych prechodoch sa ta prva skupina primesi skoncentruje na konci a ta druha na zaciatku ingotu. Ak by to tak nebolo a vsetky primesi by zostavali v tavenine, stacil by jeden priechod (zrejme nie uplne ale viacmenej je to tak). Tolko vseobecna teoria za cistenim zonalnou tavbou. Som priamo kremik nestudoval takze uplne vylucene nie je, ze prevazna vacsina rozhodujucich primesi u Si je prveho typu (alebo sa na primesi druheho druhu kasle a len sa nejako kompenzuju), co by znamenalo vyssiu efektivitu prace (staci jeden ci malo prechodov) (Ona ta efektivita sa aj tak zvysuje viacerymi roztavenymi zonami sucasne). Dalsie detaily by som sam privital, takze ak Robo prispeje... Wek1 09:29, 15 máj 2006 (UTC)

este jedna vec, co sa tam spomina ako chemicka metoda je skor epitaxia, co je kapitola sama osebe... Znova o epitaxii na Si viem malo (vzhladom na to ze som robil optoelektroniku tak skor o epitaxii na GaAs/InP) ale pokial viem, tak VSETKY dnesne mikroelektronicke substraty su epitaxne, takze sa jedna o dolezity krok... Wek1 09:34, 15 máj 2006 (UTC)

Pravda je obidvoje - Ak sú prítomné prímesy typu II, t.j. rozpustné len v tekutom stave, tak stačí len jeden koniec, typ I a peritektoidné prímesy sa predtým odstránia chemicky, inak by trebalo oba konce jednak tieto prímesy idú von len ťažko, výroba by bola drahá.--Robo 10:26, 15 máj 2006 (UTC)

Rozdelit

Uz ked frflem... By bolo dobre nejako inteligentne rozdelit, vacsina clanku teraz nie je priamo o kremiku. Minimalne by sa dal vyclenit oxid kremičitý a sklo, taktiez neviem ci pomerne rozsiahly zaver na temu legura oceli je tu namieste. Je na taketo rozdelenie niekde precedens? Wek1 09:14, 17 máj 2006 (UTC)

• Napr. Mangán--Robo 14:14, 23 máj 2006 (UTC)

Question

How it could got medal when this article have no any reliable references?? It should be verificated. Onegumas 13:00, 11. máj 2011 (UTC)

Vyroba skla - odstranit

"Sklo skutočne tečie aj keď veľmi pomaly. Môžeme to pozorovať napr. na veľmi starých okenných tabuliach, ktoré sú v dolnej časti merateľne hrubšie, ako hore. Veľké problémy ..." - toto je cista urban legend. Sklo netecie. Celu cast o vyrobe skla treba odstranit.

toto je wikipedia...?

nerozumiem preco ma tento clanok hviezdicku, ked zjavne vobec nesplna standardy wikipedie a nema absolutne ziadne solidne referencie. nevravim, ze to, co tu je napisane nie je pravda, alebo ze to nie je dobre napisane, ale takto wikipedia nefunguje. tento zlanok si absolutne nezasluzi hviezdicku