Divertikuly tenkého čreva

Divertikuly tenkého čreva sú pomerne zriedkavo sa vyskytujúce vakovité výdute steny tenkého čreva.

Divertikul dvanástnika (duodena)

Divertikuly dvanástnika vznikajú najčastejšie uprostred jeho druhej časti, v tzv. úseku D2.

Klinický obraz

Väčšina duodenálnych divertikulov sa klinicky neprejavuje. Pacienti môžu mať nešpecifické tráviace ťažkosti ako napr. pocit tlaku po jedle, či zvracanie. Pre ťažkosti pacienta je rozhodujúci vzťah divertikula k vyústeniu žlčovodov (papilla Vateri; papilla duodeni major), ktoré je práve v D2 časti dvanástnika. Divertikuly parapapilárne sú menej významné ako divertikuly peripapilárne (vyústenie je prakticky priamo v divertikule), ktoré sa často komplikujú prítomnosťou kamienkov v žlčovodoch (choledocholitiázou), zápalom žlčovodov (cholangitídou) alebo podžalúdkovej žľazy (pankreatitídou). Zriedkavo sa divertikuly môžu prejaviť akútnym zápalom (divertikulitídou) s bolesťou brucha, teplotami, krvácaním do tráviacej trubice alebo veľmi zriedkavo perforáciou.

Diagnóza

Diagnóza je často náhodná, pri vyšetrovaní z iných príčin; divertikul najčastejšie odhalia rádiologické (v minulosti enteroklýza, dnes najmä CT) alebo endoskopické (gastrofibroskopia, duodenoskopia za použitia endoskopu s bočnou optikou) zobrazovacie metódy.

Liečba

Bezpríznakové divertikuly nevyžadujú liečbu. Ak nie sú prítomné príznaky závažných komplikácií, je na mieste konzervatívna liečba (diéta, spazmolytiká). V prípade veľkých ťažkostí, komplikácií, alebo neústupných ťažkostí je vhodná aj chirurgická liečba.

Divertikul lačníka (jejuna)

Divertikuly v oblasti jejuna sú menej časté a veľmi zriedkavo sa môžu prejaviť akútnym zápalom, krvácaním, alebo perforáciou, s následne vzniknutým abscesom alebo zápalom pobrušnice (peritonitídou).

Početné jejunálne divertikuly môžu byť spojené s malabsorpčným syndrómom pre bakteriálnu dysmikróbiu v divertikuloch, podobne ako pri situáciách spojených so stagnáciou črevného obsahu (syndróm slepej kľučky a ďalšie). Následkom bakteriálnej proliferácie môže dôjsť k poškodeniu sliznice, dekonjugácii žlčových solí a malabsorpcii.

Diagnóza

Diagnóza je opäť predovšetkým zobrazovacia: rádiologická (najmä rtg, CT, MR enteroklýza) alebo endoskopická (enteroskopia, kapsulová endoskopia).

Liečba

Bezpríznakové divertikuly nevyžadujú liečbu. Ak nie sú prítomné príznaky závažných komplikácií, je namieste konzervatívna liečba (diéta, spazmolytiká). V prípade veľkých ťažkostí, komplikácií (krvácanie, perforácia) alebo neústupných ťažkostí je žiadúca aj chirurgická liečba.

Zdroje

• Mařatka, Z.: Dvanáctník a jeho nemoci (kromě vředu). In Mařatka Z (ed.). Gastronterologie. Karolinum, Praha 1999: 195 – 199.
• Frič,P., Dvořák, M., Mařatka, Z, Mandys, V.: Jiné nemoci tenkého střeva. In Mařatka Z (ed.). Gastronterologie. Karolinum, Praha 1999: 215 – 226.
• LaMont, J.T., Isselbacher, K.J.: Diseases of the Small and Large Intestine. In Isselbacher, K.J., Braunwald, E., Wilson,.J.D, et al.: (eds.). Harrison´s Principles of Internal Medicine. McFraw-Hill Inc., New York 1994: 1417 – 1424.