Draupnir

Draupnir (staroseversky „predmet, ktorý kvapká/z ktorého kvapká“) je v severskej mytológií zlatý prsteň patriaci bohovi Odinovi, so schopnosťou násobiť sa. Draupnir bol ukovaný bratmi trpaslíkmi Brokkrom a Eitrim (Sindri). Brokkr a Eitri vyrobili tento prsteň ako jeden z troch darov (zvyšné Mjöllnir a Gullinbursti). Bratia spravili tieto tri dari kvôli stávke s Lokim, ktorý hovoril že nie sú schopní vytvoriť lepšie dary ako vyrobili Synovia Ivaldiho. Nakoniec bratom vyhral stávku Mjöllnir - Thorovo kladivo. Loki využil medzeru v stávke, podľa ktorej ak prehrá mu mali sťať hlavu (stávka sa týkala len hlavy – načo argumentoval že na sťatie hlavy mu musia zraniť jeho krk, ktorý nebol v stávke). Brokkr ho potrestal tým, že mu drôtom zošil ústa.

„Dar tretí – obrovské kladivo.“ Elmer Boyd Smith 1902 Draupnir je vidieť pod nákovou, ako zvyšné dary.

Prsteň položil Odin na pohrebnú hranicu jeho syna – Baldra:

Odin položil na pohrebnú hranicu zlatý prsteň zvaný Draupnir; jeho kvalita dohliadala na to: že každú deviatu noc tu ležalo osem zlatých prsteňov rovnakej váhy.

(z Gylfaginningu)

Prsteň následne vzal Hermódr. Bol ponúknutý ako dar od Freyrovho služobníka Skírnira, keď dvoril Gerde, čo je opísané v básni Skírnismál.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Draupnir na anglickej Wikipédii.