Dustin Boyer

americký gitarista

Dustin Boyer je americký rockový gitarista a spevák pôsobiaci v Los Angeles.

Dustin Boyer
Dustin Boyer, John Cale a Michael Jerome (Praha, 2006)
Dustin Boyer, John Cale a Michael Jerome (Praha, 2006)
Základné informácie
Popis umelca americký spevák a gitarista
Rodné meno Dustin Curtis Boyer
Žáner Rock
Hrá na nástrojoch Gitara
Vydavateľstvá Soop Records
Súvisiace
články
John Cale

Spolupracoval s rôznymi speváčkami, ako sú napríklad Macy Gray, Jennifer Love Hewitt a Rosey. Od roku 2005 úzko spolupracuje s waleským hudobníkom Johnom Calom, s ktorým nahral napríklad albumy blackAcetate (2005) a Shifty Adventures in Nookie Wood (2012). Ďalej hral v Calom zloženej hudbe k filmu Un été brûlant (2011). Takisto vystupoval v jeho videoklipe k piesni „Catastrofuk“ (pieseň pochádza z EP Extra Playful). Často vystupuje s gitaristom Michaelom Landauom.

Ďalej je frontmanom skupiny The Dusty Meadows Band, s ktorou vydal niekoľko albumov. Ďalej bol napríklad členom kapely Descanso, v ktorej hral aj jeho brat Trevor Boyer (bicie). Svoj prvý sólový album nazvaný Fun for Mentals vydal v januári 2007 u vydavateľstva Soopa Records,[1] čo je jeho vlastná spoločnosť. Druhý nazvanej Hell's Not Her nasledoval v máji 2009.[2] Taktiež nahral niekoľko ďalších vlastných albumov pod rôznymi menami (napríklad projekt Spanky Davis). Ďalej napríklad hral so speváčkou Michelle Branch.[3] Jeho pieseň „Pretend“ bola v roku 2014 použitá vo filme 3 Days to Kill.

Diskografia upraviť

Sólové albumy
  • Fun for Mentals (2007)
  • Hell's Not Her (2009)
  • Cahuenga Gardens (2015)
  • Love Joy Death (2017)
  • Devotion (2022)
Ostatné albumy
  • Chiaroscuro (Turkey Mallet, 1996)
  • The Id (Macy Gray, 2001)
  • Dirty Child (Rosey, 2002)
  • BareNaked (Jennifer Love Hewitt, 2002)
  • Descanso (Descanso, 2003)
  • Ugly on the Inside (Descanso, 2004)[4]
  • Shiva Machine (Girish, 2005)
  • Sunday Drivers (Descanso, 2005)
  • blackAcetate (John Cale, 2005)
  • Long Live Me (The Screamin' Lords, 2007)
  • Circus Live (John Cale, 2007)
  • The Great Divide (Camille Bright-Smith, 2008)
  • Believe in Yourself (The Dusty Meadows Band, 2010)
  • Bullet (Renegade Creation, 2010)
  • Spanky (Spanky Davis, 2010)
  • Extra Playful (John Cale, 2011)
  • Two Thousand Twenty (Spanky Davis, 2010)
  • Shifty Adventures in Nookie Wood (John Cale, 2012)
  • Tapes in the Addict (The Dusty Meadows Band, 2012)
  • The Abominal Bad Seed and Spiritual Companion (The Dusty Meadows Band, 2014)
  • 6 String Theory (Glossop, 2015)
  • Sweet Bird of Youth (Richard James Simpson, 2016)
  • M:FANS (John Cale, 2016)
  • Deep Dream (Richard James Simpson, 2019)
  • Sugar the Pill (Richard James Simpson, 2021)
  • 3 of 3 EP (Spanky Davis, 2021)
  • Run Into the Arrows (Shannon Hudson, 2022)
  • Mercy (John Cale, 2023)[5]

Referencie upraviť

  1. Dustin Boyer: Fun for Mentals [online]. Allmusic, [cit. 2015-12-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. Dustin Boyer: Hell's Not Her [online]. Allmusic, [cit. 2015-12-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. Dustin Boyer [online]. liquidcinema.com, [cit. 2015-12-23]. Dostupné online. Archivované 2015-12-23 z originálu. (po anglicky)
  4. CURTICE, Craig. Descanso: Ugly On The Inside [online]. 2 Walls Webzine, 2005-03-01, [cit. 2015-12-07]. Dostupné online. Archivované 2015-12-23 z originálu. (po anglicky)
  5. https://www.mixonline.com/recording/music-production/john-cale-returns-bearing-mercy

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dustin Boyer na českej Wikipédii.