Elefénor
Elefénor (iné názvy: Elefénór, Elefenor; starogr. Ἐλεφήνωρ – Elefénor/iný prepis Elefénór/Elefenor, lat. Elephenor) je v gréckej mytológii syn Chalkódóna a Melanippy,[1] (podľa iných verzií Imanerety[2], alebo Alkyóny[3]) bol kráľ Euboie.[4]
Keď hrdina Hérakles vyslobodil z podsvetia aténskeho kráľa Thésea, krásnu Helenu, ktorú Théseus uniesol, medzitým oslobodili jej bratia Kastor a Polydeukes a za trest mu zbúrali aténske hradby a vládu nad mestom odovzdali jeho nepriateľovi Menestheovi.[5] Théseus sa tak už nemohol vrátiť do Atén a stal vyhnancom.[6] Začal preto hľadať svojich synov Démofóna a Akamanta a dúfal, že ich nájde na ostrove Eubója, kde mu patrilo nejaké územie. Na ostrove ho prijal eubójsky kráľ Elefénor,[5] ale jeden z najslávnejších gréckych hrdinov Théseus po príchode na Eubóju onedlho neslávne zomrel, keď skyrský kráľ Lykomédes vystúpil s nárokom na jeho pozemok a po pozvaní ho počas prechádzky v nestráženej chvíli zhodil z vysokej skaly do mora.[6][5]
Krásna Helena mala neskôr mnoho pytačov a medzi nimi nechýbal aj eubójsky kráľ Elefénor,[7][8] jej sa však najviac zapáčil spartský kráľ Menelaos a vydala sa za neho.[9] Opätovný únos Heleny, tentoraz trójskym princom Paridom vyvolal trójsku vojnu a k brehom Tróje priplávala až stotisícová armáda Achájcov na 1186 lodiach.[10] Elefénor priviedol s Eubóje vojsko na štyridsiatich lodiach.[11][3](podľa Hygina 30 lodí [2]) Elefenór podobne ako mnoho iných achájskych kráľov túto vojnu neprežil. V štvrtom speve Homérovej Iliady sa dočítame, že keď Antilochos kovovým hrotom svojho oštepu zabil Trójana Echepóla, Elefénor sa jeho mŕtve telo snažil odtiahnúť do ústrania, aby sa zmocnil zbroje. Spozoroval ho však pritom trójsky bojovník Agénor a Elefénor sa po chvíli sám stal obeťou tejto krvavej vojny.[12]
Referencie a bibliografia upraviť
- ↑ scholion Tzetzes - Lykofrón, 1029.
- ↑ a b Hyginus, Fabulae 97.
- ↑ a b Apollodoros, Epitome, E,3,11.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 1,17,6.
- ↑ a b c Plutarchos, Bioi paralléloi, Théseus, 1, 35.
- ↑ a b Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 452.
- ↑ Apollodoros, Bibliotheca, 3,10,8.
- ↑ Hyginus, Fabulae 81.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 335-336.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 84.
- ↑ Homér, Iliada, 2,545.
- ↑ Homér, Iliada, 4,463-470.