Eleutheria (slávnosť)

Eleutheria (starogr. ἐλευθερία) bola starogrécka slávnosť usporadúvaná v boiótskych Platajách na počesť gréckeho víťazstva nad Peržanmi v roku 479 pred Kr.[1]

Eleutheria, celogrécky sviatok slobody oslavovaný Grékmi po bitke pri Platajách (podľa atického kalendára 3. boédromióna[2][3]), sa svätil na počesť Dia Eleutheria (Osloboditeľa).[4] Nebol to však len prejav ich vďačnosti k bohu, ktorému vďačili za víťazstvo nad Peržanmi, ale aj putom jednoty medzi nimi. Plutarchos zaznamenal, že už po bitke na zhromaždení všetkých Grékov, aténsky vojvodca (stratég) Aristeides vydal dekrét, aby sa delegáti zo všetkých gréckych štátov každý rok zhromaždili v Platajách na oslave Eleutherie.[5] Samotné mesto bolo zároveň vyhlásené za posvätné a nedotknuteľné, pokiaľ jeho občania prinášali každoročné obete, ktoré boli potom zavedené v mene Grécka. Každý piaty rok (podľa iných zdrojov každý štvrtý rok[6][7]) sa tieto slávnosti slávili súťažami (agón tón Eleutherión - ἀγὼν τῶν Ἐλευθερίων), v ktorých boli víťazi odmenení vencami[8] a titulom aristos Hellénón (άριστος Ελλήνων - znamenití Gréci).[2]

Každoročná slávnosť Eleutherie v Platajách prebiehala podľa Plutarcha nasledovne: „Šestnásteho dňa mesiaca Maimakterion (v Boiótii v mesiaci Alalkomenios gr. Ἀλαλκομένιος), procesia, na čele s trubačom, ktorý zatrúbil signál na zahájenie osláv, pochodovala za úsvitu stredom mesta. Za ním šli vozy naložené myrtovými konármi a vencami, čierny býk a slobodní mladí muži, ktorí niesli amfory s olejom na úliatby pre mŕtvych (aj mlieko a myrhu). Žiadnemu otrokovi pri tejto príležitosti nebolo dovolené slúžiť, pretože títo oslavovaní muži zomreli za slobodu. Na konci tohto sprievodu išiel archón z Platají, ktorému v inom čase počas úradu nebolo dovolené dotknúť sa zbrane alebo mať na sebe iný odev okrem bieleho, teraz mal však na sebe purpurový chitón a meč v ruke, a mal tiež hydriu, ktorú používali len pri tejto slávnosti (bola uložená v archíve mesta). Keď sprievod prišiel na miesto, kde boli pochovaní Gréci, ktorí padli pri Platajách, archón najprv umyl (vodou z posvätného prameňa) a pomazal náhrobné kamene a potom priviedol býka k hranici a obetoval ho, modliac sa k Diovi a Hermovi Chthoniovi, a pozval statočných mužov, ktorí padli pri obrane svojej krajiny, aby sa zúčastnili na pripravenej obetnej hostine. Potom v kratéri namiešal víno, napil sa z neho a nalial z neho úliatbu so slovami: „obetujem to mužom, ktorí zomreli za slobodu Hellénov." Hovorím, že sa tieto obrady Platajčanov dodržiavajú dodnes.“[5] Thukydides uvádza, že súčasťou obetných darov boli aj odevy a prvotiny z úrody plodov, ktoré boli zrejme tiež spálené na hranici.[9] Podľa belgického archeológa Paula Graindora bol každoročný obrad náprotivkom obradu štvoročnej Eleutherie (na nápise IG II² 2086,[10] v 36. riadku, sa použila tá istá hydria pri umývaní hrobov (stélai), čo je obrad zaznamenaný Plutarchom.[11]

Grécky cestovateľ Pausanias v 2. storočí videl a popísal pamätné miesto osláv Eleutherie: „Pri samotnom vchode do Platají sú hroby tých, ktorí bojovali s Médmi (Peržanmi). Padlí Lakedaimončania a Aténčania sú pochovaní zvlášť a na ich náhrobkoch sú napísané Simónidove verše, ostatní Helléni majú spoločný pomník (hrobové miesto). Neďaleko od spoločného rovu Hellénov je oltár Dia Eleutheria (Eleutherios - Osloboditeľ) .... z kovu, Diov oltár so sochou je z bieleho mramoru. Ešte dnes sa tu konajú preteky na Eleutheriach každý piaty rok a najväčšiu popularitu si získal beh. Bežia v zbroji (beh ťažkoodencov) pred oltárom. Pomník víťazstva (tropaion) bitky pri Platajách umiestnili Gréci približne pätnásť stádii (2,775 km) od mesta.“[12] Staroveké Plataje (Plataiai) sa nachádzajú v údolí pod pohorím Kithairón.[13] Zachovali sa tu zbytky hradobných múrov a ruiny veľkého dórskeho chrámu bohyne Héry. Oltár Dia Osloboditeľa sa podľa nalezených nápisov týkajúcich sa hier nachádzal približne 2 km od Platají.[14]

Eleuthierie sa okrem Platají oslavovali aj na iných miestach starovekého Grécka, napr. v tesálskej Larise, kde sa našli fragmentárne nápisy zoznamov víťazov miestnej Eleutherie (zaviedli sa v Larise po úspešnom ukončení druhej macedónskej vojny)[15][16][17]

Eleutheria bol tiež názov sviatku oslavovaného na ostrove Samos na počesť boha Eróta.[18][19]

Referencie a bibliografiaUpraviť

  1. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 369.
  2. a b Albert Schachter. Cults of Boiotia: Potnia to Zeus. London : University of London, Institute of Classical Studies, 1994. ISBN 978-09-0058-741-2. S. 141.
  3. Klasické Atény. Bratislava : Tatran, 1970. 61-057-70. S. 153.
  4. Titus Maccius Plautus. The Comedies of Plautus. London : G. Bell, 1879. S. 259.
  5. a b Plutarchos, Bioi paralléloi, Aristeides, 21, 1-2.
  6. Andrew Erskine, Lloyd Llewellyn-Jones. Creating a Hellenistic World. Bristol : ISD LLC, 2010. ISBN 978-19-1058-924-3. S. 154.
  7. Charles H. Stocking, Susan A. Stephens. Ancient Greek Athletics. Oxford : Oxford University Press, 2021. ISBN 978-01-9260-762-1. S. 371.
  8. William Smith, Charles Anthon. A Dictionary of Greek and Roman Antiquities. New York : Harper & Brothers, 1843. S. 397 [1].
  9. Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny I-IV. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-4-3. S. 198-199.
  10. Inscriptiones Attica (IG I-III), IG II² 2086 [2]
  11. Hesperia. Princeton : Institute for Advanced Study, 1986. ISBN 978-06-7436-281-9. S. 91.
  12. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 188.
  13. Sarantis Symeonoglou. The Topography of Thebes from the Bronze Age to Modern Times. Princeton : Princeton University Press, 2014. ISBN 978-14-0085-767-8. S. 6.
  14. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 188 poznámky.
  15. Inscriptiones Central Greece (IG VII-IX), IG IX,2 528 [3]
  16. Inscriptiones Central Greece (IG VII-IX), IG IX,2 529 [4]
  17. Denver Graninger. Cult and Koinon in Hellenistic Thessaly. Leiden : BRILL, 2011. ISBN 978-90-0421-502-3. S. 77.
  18. Athénaios z Naukratidy, Deipnosofistai, 13,562.
  19. Thomas F. Scanlon. Eros and Greek Athletics. Oxford : Oxford University Press, 2002. ISBN 978-01-9534-876-7. S. 266.