Erik Sanko
Erik Sanko (* 27. september 1963, New York, New York, USA) je americký basgitarista a spevák. V polovici osemdesiatych rokov sa stal členom skupiny The Lounge Lizards. V roku 1995 založil skupinu Skeleton Key, v ktorej ako jediný z členov pôsobí po celú dobu jej existencie. V roku 2001 vydal vo vydavateľstve Jetset Records svoj prvý sólový album Past Imperfect, Present Tense. Od deväťdesiatych rokov občasne spolupracuje s Johnom Caleom; hral na niekoľkých jeho albumoch a v prvej polovici roka 2003 s ním odohral turné. Ďalšie Caleovo turné, ktorého sa Sanko zúčastnil, prebehlo začiatkom roka 2011. Ďalej spolupracoval s mnohými ďalšími hudobníkmi, medzi ktorú patrí Yoko Ono, Jim Carroll, Gavin Friday, They Might Be Giants, The Melvins alebo Suzanne Vega.
| Erik Sanko | |
|---|---|
| Základné informácie | |
| Rodné meno | Erik Norse Sanko |
| Narodenie | 27. september 1963 (61 rokov) New York, New York, USA |
| Hrá na nástrojoch | Basgitara |
| Vydavateľstvá | Jetset Records |
| Súvisiace články |
Skeleton Key, John Cale |
| Webstránka | eriksanko.com |
Mimo hudby sa tiež venuje výrobe marionet a spolu so svojou manželkou Jessicou Grindstaff založil spoločnosť Phantom Limb Company, ktorá sa touto činnosťou zaoberá. Je autorom bábkového predstavenia The Fortune Teller, ku ktorému tiež spolu s Dannym Elfmanom zložil hudbu a rozprávania sa ujal Gavin Friday. Spolu s režisérom Jimom Jarmuschom a Philom Klineom pracoval na opere o Teslovi.
Diskografia
upraviť- Communication Breakdown (Doppelganger, 1985)
- Big Heart: Live Tokyo (The Lounge Lizards, 1986)
- No Pain for Cakes (The Lounge Lizards, 1987)
- Voice of Chunk (The Lounge Lizards, 1988)
- Days of Open Hand (Suzanne Vega, 1990)
- Nekono Topia Nekono Mania (Seigen Ono, 1990)
- Mysteries of America (Anna Domino, 1990)
- Adam 'N' Eve (Gavin Friday, 1992)
- Last Day on Earth (John Cale, 1994)
- Ô Seasons Ô Castles (Katell Keineg, 1994)
- Stained Glass Sky (Masters of None, 1994)
- Shag Tobacco (Gavin Friday, 1995)
- Temple Bar (John Waite, 1995)
- Dawntown Project (CharlElie, 1995)
- Antártida (John Cale, 1995)
- Walking on Locusts (John Cale, 1996)
- Unsupervised (Mono Puff, 1996)
- Skeleton Key (Skeleton Key, 1996)
- In Paradisu (Les Nouvelles Polyphonies Corses, 1996)
- Fantastic Spikes Through Balloon (Skeleton Key, 1997)
- Queen of All Ears (The Lounge Lizards, 1998)
- Fishing with John (John Lurie, 1998)
- Pools of Mercury (Jim Carroll, 1998)
- Severe Tire Damage (They Might Be Giants, 1998)
- Live (They Might Be Giants, 1999)
- The Crybaby (Melvins, 2000)
- Legendary Marvin Pontiac (John Lurie, 2000)
- Blueprint for a Sunrise (Yoko Ono, 2001)
- Past Imperfect, Present Tense (Erik Sanko, 2001)
- An Elipse (Skeleton Key, 2001)
- 'Obtainium (Skeleton Key, 2002)
- 109 Poèmes Électro (CharlElie, 2000)
- HoboSapiens (John Cale, 2003)
- Joan as Police Woman (Joan as Police Woman, 2004)
- The Lyon's Quintette (Skeleton Key, 2005)
- Live+ (Emil de Waal, 2006)
- Extra Playful (John Cale, 2011)
- Shifty Adventures in Nookie Wood (John Cale, 2012)
- Gravity is the Enemy (Skeleton Key, 2012)
- Puppet Boy (Erik Sanko, 2016)
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Erik Sanko na českej Wikipédii.