Evanjelický kostol (Rača)

Evanjelický kostol v Rači je pôvodne klasicistický kostol, ktorý bol postavený v roku 1835, po tom, čo sa v roku 1834 osamostatnila račianska evanjelická obec od bratislavskej evanjelickej obce, hoci dejiny evanjelickej cirkvi v Rači siahajú omnoho hlbšie – do 2. polovice 16. storočia. Povolenie na stavbu kostola a pozemok získali račianski evanjelici od grófa Antona Pálffyho. Pozemok, ktorý sa nachádzal na mieste dvoch pustých urbariálnych domov, bol však veľmi vlhký a staviteľ vypočítal, že upravenie pozemku na stavbu prekročí rozpočet samotnej stavby. Na zásah seniorálneho inšpektora Pavla Škultétyho dostali račianski evanjelici možnosť vybrať si nový pozemok na stavbu kostola a 4. augusta 1834 sa rozhodli pre terajšie miesto.

Evanjelický kostol, Alstrova ulica, Bratislava - Rača

Základný kameň položili už 6. augusta a 7. augusta sa začalo so stavbou. Staviteľom kostola bol Bohumil Pendl z Bratislavy. 27. septembra už stáli hotové múry a pred príchodom zimy bola strecha pokrytá bielymi bridlicami. Vo februári 1835 práce pokračovali tak úspešne, že 17. mája 1835 kostol vysvätil Kristián Treml, senior z Bratislavy. Náklady na stavbu kostola činili 14 447 florenov. Kostol bol postavený za 9 mesiacov.

Na posviacke kostola sa zúčastnil i vtedajší katolícky farár, kanonik Adam Hájek, ktorý do farskej kroniky urobil o tom zápis; priložil k nemu pieseň, ktorá sa spievala pri posviacke chrámu. Pieseň je písaná po nemecky, švabachom.

Opis kostola

Kostol bol postavený bez veže a mal vonkajšiu dĺžku 20,5 m, šírku 13,5 m a výšku po strechu 10 m. Prvým kazateľom v novom kostole bol Ján Pospich, ktorý v Rači žil až do svojej smrti v roku 1846.

V roku 1851 bol do kostola dodaný organ, ktorý postavil Martin Čaško z Brezovej.

Pre účely fary bola v roku 1858 za pôsobenia farára Gustava Mockovčáka zakúpená bývala kúria mariatálskych paulínov. V roku 1877 bola fara obnovená a 24. júna v tom roku bola vykonaná kanonická vizitácia.

Veža

V roku 1905 – za pôsobenia Otta Schulzeho bola ku kostolu pristavaná veža, ktorú projektoval architekt I. B. Kauser a postavil J. Terebes. Na vežu boli 22. augusta 1905 umiestnené, ako dar obetavých veriacich, tri zvony. Zhotovila ich šopronská firma Synovia Fridricha Seltenhofera. Veľký zvon s váhou 710 kg má maďarský nápis: „Zo zbierky veriacich dala odliať račišdorfská evanjelická obec a. v. 1905.“ Stredný zvon vážil 334 kg a mal maďarský nápis: „Pre račišdorfskú evanjelickú obec a. v. dali uliať Michal Wenzl starší a manželka Juliana rodená Folrichová 1905.“ Malý zvon vážil 199 kg a mal maďarský nápis: „Pre račišdorfskú evanjelickú obec a. v. dali uliať Pavel Gschweng starší a manželka Katarína, rodená Wenzlová, Pavel Gschweng mladší a manželka Róza, rodená Pražáková, Juliana Petschuchová, Bedrich Kompauer a manželka Juliana Gschwengová 1905.“ Vežové hodiny dodal Ferdinand Winkler z Bratislavy.

Súčasne so stavbou veže, sa uskutočnila aj prestavba kostola do súčasného stavu.

Na posviacke veže evanjelického kostola sa zúčastnil aj vtedajší račišdorfský katolícky farár Štefan Bezák. V tomto období žilo v Račišdorfe 754 evanjelikov.

Otto Schulze vydal na pamiatku stavby a posvätenia veže i zvonov brožúrku pod názvom Erinerungs buchlein an die Turm und Glocken Weihe der Ewangelichen Kirchengemeide A. C. zu Récze.

16. septembra 1918 boli na vojenské účely zabavené dva zvony a tiež veľké píšťaly z organa. Ostal len veľký zvon s váhou 710 kg.

Pri 100. výročí postavenia kostola v roku 1935 zadovážili obetaví veriaci nové zvony namiesto tých, ktoré padli za obeť prvej svetovej vojne.

Generálnu opravu kostola uskutočnil za svojho pôsobenia Dr. Ján Michalko, ktorý bol zborovým kazateľom v rokoch 1955 až 1959. Kostol opravili zvonka i zvnútra.

K 150. výročiu postavenia kostola (1985) opravili vonkajšiu fasádu a chrám zvnútra vymaľovali.

Architektúra

Kostol je jednopriestorový sieňového typu na oválnom pôdoryse s predstavanou vežou na osi kostola. Interiér je po stranách členený pilastrami.

V nástupnej časti sa nachádza murovaná drevená empora.

Stĺpový dvojetážový rokokový oltár s kazateľnicou je z 2. polovice 18. storočia. V spodnej časti pod kazateľnicou je obraz Krista na Olivovej hore. Po stranách kazateľnice guľaté stĺpiky so štylizovanými hlavicami nesú volútový nadstavec s obrazom sv. Trojice.

Pred oltárom sa nachádza rokoková kamenná krstiteľnica z 2. polovice 18. storočia kalichového tvaru s vrchnákom so sochou Krista a Jána Krstiteľa. V pravej časti kostola pred lavicami je soška Dr. Martina Luthera.

Na čelnej stene kostola vpravo sa nachádzajú dve pamätné tabule s menami padlých veriacich v I. a II. svetovej vojne.

Zdroje

Prevzaté z http://ludovit-havlovic.racan.sk/2009/12/raca-2002-03.html