Farai (Messénia)
Farai alebo Férai (starogr. Φαραί, Φηραί – Farai, Férai), bolo v staroveku messénske mesto pri južnom pobreží polostrova Peloponéz.[1] Dnes sa na tomto mieste nachádza mesto Kalamata.[2]
| Farai (Messénia) | |
| Súradnice | 37°01′42″S 22°07′46″V / 37,02833°S 22,12944°V |
|---|---|
  Poloha mesta v rámci Grécka
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Antický cestovateľ Pausanias, ktorý v druhom storočí precestoval Grécko, navštívil aj messénske mesto Farai. Uvádza, že sa nachádzalo sedemdesiat stádii (12,950 km) od mesta Abia. Pri ceste pred vstupom do mesta vyvieral prameň so slanou vodou.[1] Od miestnych obyvateľov sa dozvedel, že mesto založil Faris, syn boha Herma a Danaovej dcéry Fylodameie.[1] Faridovi sa nenarodili potomkovia po meči, stal sa otcom len dcéry Télegony, o ktorej a jej potomkoch píše aj Homér v Iliade.[3] V meste videl Pausanias aj chrám bohyne Tyché (Náhody), bohyne spomínanej už Homérom.[1]
Približne v rokoch 735 – 715 pred Kr. (prvá messénska vojna) Sparta dobyla Messéniu a jej obyvateľov premenila na heilótov.[4] Po niekoľkých povstaniach v roku 370 pred Kr. Messéniu oslobodil tébsky vojvodca Epameinóndas a založil jej hlavné mesto Messénu.[4] Messénia stála v roku 344 pred Kr. na strane macedónskeho kráľa Filipa II., ktorý jej územie zväčšil. Po roku 244 pred Kr. patrilo messénske mesto Farai striedavo k aitólskemu a achájskeho spolku.[4] V roku 219 pred Kr. bol za stratéga achájskeho spolku zvolený Epératos, rodák z Farai.[5] Pretože bola Messénia donútená pripojiť sa k achájskemu spolku, neposlala žiadne jednotky proti Rímu a nakoniec sa v roku 146 pred Kr. dostala pod rímsku nadvládu.[4] Neskôr cisár Augustus priradil mesto Farai do Lakónie.[1]
Referencie a bibliografia upraviť
- ↑ a b c d e Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 66-602-22-8.6. S. 342.
- ↑ William Kendrick Pritchett. The Greek State at War. [s.l.] : University of California Press, 1974. S. 348. [1]
- ↑ Homér, Iliada, 5,541-549.
- ↑ a b c d Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 155-156.
- ↑ Polybios. Polybios, dějiny II.. Praha : nakladatelství Arista, 2009. ISBN 978-80-87156-50-6. S. 171.