Fermáta (hudba)
Fermáta (iné názvy: koruna, korunka)[1] je značka v notovom zápise nad (výnimočne pod) notou alebo pomlčkou, ktorá predpisuje, že zahraná nota alebo pomlčka má trvať dlhšie, než je jej normálne trvanie podľa zápisu.
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/d/de/Fermata.svg/220px-Fermata.svg.png)
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/9/9a/Beethoven_-_Concerto_in_C_minor%2C_cadenza.png/220px-Beethoven_-_Concerto_in_C_minor%2C_cadenza.png)
![Prehrať](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/f/f7/Loudspeaker.png)
Toto predĺženie fermátou nie je presne určené, ale malo by byť primerané charakteru skladby (piesne), tempu, nálade; prípadne závisí od vkusu interpreta. Spravidla sa predĺženie noty rovná dvojnásobku jej pôvodnej hodnoty.[2] Skladateľ môže fermátu do istej miery špecifikovať tým, že ku nej pripojí označenie lunga (dlhá) alebo brevis (krátka).[3]
Referencie
upraviť- ↑ Slovenské slovníky
- ↑ DROPPOVÁ, Antónia. Elementárna hudobná teória [online]. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove. Pedagogická fakulta, 1998. Dostupné online.
- ↑ SUCHOŇ, Eugen; FILIP, Miroslav. Stručná náuka o hudbe. 3. vyd. [s.l.] : Supraphon, 1970. Dostupné online. S. 76.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fermáta (hudba)