Festival dračích lodí

Festival dračích lodí (čín. 端午節, pchin-jin: Duānwǔ Jié - tuan-wu ťie, yaleský prepis hongkonskej kantončiny: tuen1 ng5 jit3) je tradičný čínsky festival. Festival sa koná v piaty deň piateho lunárneho mesiaca.

Preteky dračích lodí v Macau

Čínsky kalendár je lunisolárny, a tak podľa Gregoriánskeho kalendára sa deň festivalu mení z roka na rok.[1]

Pôvod upraviť

Spočiatku sa konal ako obeta kmeňa Jüe (Yue), ktorý uctieval dračie totemy. Už počas obdobia jari a jesene si kmeň Jüe uctil draka, ktorého považovali za svojho predchodcu tým, že usporiadali preteky na dračích lodiach v piaty deň piateho lunárneho mesiaca. Po nejakej dobe sa väčšina obyvateľstva kmeňa Jüe zlúčila s chanskou etnickou skupinou, alebo sa zlúčili do rôznych etnických menšinových skupín na juhu Číny. Postupne sa tak Festival dračích lodí stal celonárodným festivalom.

Od roku 2008 je Festival dračích lodí štátnym sviatkom. V roku 2009 pridalo UNESCO Festival dračích lodí do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva.[2]

Legendy upraviť

Najznámejšou legendou o festivale dračích lodí je „oslava Čchü Jüan“. Čchü Jüan bol básnikom a ministrom štátu Čchu počas Dynastie Čou (Zhou). Čchu bol vyhnaný za odpor a dokonca bol obvinený zo zrady. Počas jeho exilu napísal mnoho básní. Po napísaní posledného majstrovského diela zo zúfalstva spáchal samovraždu v rieke Mi-luo. Deň kedy spáchal samovraždu bol piaty deň piateho lunárneho mesiaca. Miestni ľudia za ním smútili, a tak sa rozhodli nasadnúť na člny aby ho zachránili, alebo aspoň vylovili jeho telo. Do riek hádzali ryžové knedličky, vajíčka a iné jedlo aby odohnali ryby od jeho tela. Jeden starý doktor vzal realgárové víno a vylial ho do rieky, aby opil starodávnych drakov, aby neublížili Čchüovmu telu. Neskôr už nehádzali čisté ryžové knedličky, pretože sa báli, že ich draci zjedia. Preto sa rozhodli, že ryžové knedličky zabalia do bambusového listu a zviažu ich niťou, alebo špagátom. To sa neskôr vyvinulo v cung-cʼ (zongzi). Od tej doby sa v piaty deň piateho lunárneho mesiaca uskutočňujú preteky dračích lodí, jedia sa cung-cʼ a pije realgárové víno na pamiatku vlasteneckého básnika.[1][2]

Zvyky festivalu dračích lodí upraviť

Preteky dračích lodí sú najdôležitejšou časťou festivalu. Tieto preteky sa konajú po celej krajine. Po vystrelení zo zbrane môžeme na rieke vidieť pretekárov, ktorý sú v dračích kanoe. Čo najrýchlejšie a harmonicky idú vpred za sprievodu bubnov smerom do cieľa.

Hovorí sa, že hra pochádza z legendy, kedy hľadali Čchü Jüanovo telo. Po dlhšom bádaní, sa zistilo, že Festival dračích lodí je polo-náboženský a zábavný program z obdobia bojujúcich štátov.

V roku 1980 boli preteky zaradené medzi štátne súťažné športové programy, od tej doby sa konajú každý rok. Tieto preteky sa taktiež rozšírili aj do zahraničia.[1]

Počas festivalu, každá domácnosť jedáva cung-cʼ. Väčšinou ak majú čas tak si ho zabalia deň vopred, uvaria cez noc a nasledujúce ráno ho zjedia. Jeho tradičný tvar je trojuholník a robí sa s rôznymi náplňami, ktoré môžu byť sladké alebo slané, záležiac od provincie.

V minulosti boli tieto ryžové knedličky zabaľované do listov rastlín a zväzované farebnou niťou. V dnešnej dobe sú náplne oveľa pestrejšie. Ich náplň môže byť napríklad: šunka, kuracie mäso, bravčové mäso, slané kačacie vajíčko, kolokázia jedlá (taro), atď.[1][2]

Nosenie päťfarebných nití: v tradičnej čínskej kultúre sú zelená, červená, biela, čierna a žlta považované za priaznivé farby. Počas festivalu nosia deti na zápästiach päťfarebné nite, ktoré majú odohnať zlých duchov. Tieto nite by sa nemali len tak odhodiť alebo rozstrihnúť, mali by sa hodiť do rieky počas prvého letného dažďa. Hovorí sa, že by to malo zmyť choroby, odstrániť zlo a kalamity.[2]

Referencie upraviť

  1. a b c d Traditional Chinese Festivals - china.org.cn [online]. www.china.org.cn, [cit. 2021-05-21]. Dostupné online.
  2. a b c d DANG, XIAOFEI. “The Dragon Boat Festival: Combining Boat Racing with Tradition.” [online]. China Today 68, 2019, [cit. 2021-05-21]. S. 72–73. Dostupné online.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Pozri aj upraviť