Fotografovanie obyvateľov domu

Fotografovanie obyvateľov domu je debutový film režiséra Dušana Trančíka z roku 1968. Snímka získala Hlavnú cenu v kategórii hraných a experimentálnych filmov na Dňoch krátkeho filmu v Karlových Varoch roku 1969. Stretnutie niekoľkogeneračnej, priam typickej slovenskej rodiny pred rozostaveným rodinným domom je príležitosťou pre spoločnú spomienkovú fotografiu. Ďalšie fotografie a fotografovania dokumentujú, ako rýchlo a radostne sa dom stavia.

Fotografovanie obyvateľov domu
Originálny názov	Fotografovanie obyvateľov domu
Štát	Československo
Rok	1968
Filmový štáb
Réžia	Dušan Trančík
Scenár	Dušan Trančík
Kamera	Vladimír Holluš
Strih	Dušan Trančík
Zvuk	Eduard Palček
Filmový portál

Charakteristika

Zobrazuje sa tu stretnutie niekoľkogeneračnej priam typickej slovenskej rodiny pred rozostavaným domom a počas niekoľkých rodinných a životných zmien. Svadba, pohreb, narodenie, pohreb. Šťastné udalosti sú typické krásnym slnečným počasím, tie smutné zase daždivým a nevľúdnym. Kamera je staticky umiestnená na preddomí a nahrádza fotoaparát. Všetci ľudia v kompozícii sa ku kamere chovajú ako by nezaznamenávala pohyb, ale len fotila. Každá fotografia určuje špeciálnu náladu v rodine, reagujúcej na udalosť, ktorá rodinu sprevádza.

Reakcie

Trančík sám o tomto filme povedal: „Na jednej strane som sa všemožne snažil, aby moje filmy boli úprimné a pravdivé, na strane druhej, aby sa paradoxne vôbec dostali k divákovi." Je teda jasné , že ak chcel, aby sa vôbec premietali respektíve vysielali, musel pristúpiť na akúsi formu kompromisu. V tomto filme ale nesúhlas s deklarovaním vidíme aj v nostalgickej púti po starom rodičovskom dome, kde doteraz žili. Oproti novému domu má atmosféru, cítiť z neho spomienky, najmä z fotografií a obrázkov na stenách. Paradoxne preto vyznievajú rozpravy manželského páru o tom, ako sa teraz majú lepšie a ako im k tomuto šťastiu „dopomohol“ režim.

O filme v knihe Dejiny slovenskej kinematografie:

„Mladý absolvent strihu na FAMU debutoval filmom, ktorý kritici označili za „svetové jedinečné dielo“ (...) je to jeden z najvýznamnejších krátkych filmov v posledných rokoch (...) aj v európskom meradle".

„Princíp Fotografovania obyvateľov domu je jednoduchý. Na pozadí postupne dokončovanej stavby rodinného domu sa v krátkych staticky fotograficky koncipovaných vstupoch, ktoré akoby vytvárali jeden dlhý záber, predstavujú členovia rodiny, priamo do kamery rozprávajú o sebe. S blížiacim sa koncom stavby sa menia aj ich problémy, túžby, hodnoty, svadbu strieda pohreb. Trančík v maximálne jednoduchej skratke a vo veľkom obmedzení vystihol paradox veľkých snov a malej reality, neodpustil si iróniu, ale ponechal aj istú dávku obdivu k jednoduchému človeku. Film zobrazuje krásne, tragické i tragikomické okamihy. Hoci sa sugeruje dlhý časový úsek dokončovania stavby s mnohými etnograficky príznačnými udalosťami, v snímke vystupujú autentickí stavitelia domu."

Ocenenia

• 1969 - Hlavná cena v kategórii hraných a experimentálnych filmov, 10. Dni krátkeho filmu Karlove Vary
• IGRIC za rok 1968 Dušanovi Trančíkovi za film
• TRILOBIT za rok 1968 Dušanovi Trančíkovi za film

Citácie a zdroje

• Príloha SME, 30.3.2006, č. 75, str. 37;
• Dvořák, J.: Stenografický záznam diskusného príspevku v debate o tvorbe dokumentárneho filmu roku 1968. Piešťany, 1969, s. 35, archív Vlada Kubenka.
• Macek, V.; Paštéková, J.: Dejiny slovenskej kinematografie. Martin, Osveta 1997. s. 282.

Externé odkazy

• [1]
• [2]
• [3] Archivované 2014-02-01 na Wayback Machine