Funkčné zónovanie

Funkčné zónovanie alebo funkčná segregácia alebo zónovanie je členenie územia mesta alebo širšieho priestoru na zóny, ktoré sú rozdielne svojou funkciou. Býva často prepojené so zjednodušením štruktúry mesta v územnom pláne na plochy, ktorým sú pridelené rôzne funkcie. Podľa Aténskej charty z roku 1933 sú štyri funkčne diferencované zóny, na ktoré sa prihliada pri plánovaní miest a bolo požadované ich oddelenie – bývanie, práca, rekreácia a doprava. Štvrtá funkcia spája navzájom prvé tri. Pri vytváraní funkčných zón treba prihliadať na prevádzkovú a priestorovú flexibilitu na urbanistickej úrovni.

Účinok funkčnej segregácie upraviť

Je potrebné brať do úvahy ako ďaleko môže zájsť funkčné zónovanie – od absolútne čistého zónovania (monofunkčné obytné súbory, zóny práce, na zdokonalenie ktorých treba hľadať prostriedky pre narušenie jednotvárnosti a vytvorenie funkčne bohatšieho prostredia, vytvára takisto vysoké požiadavky na individuálnu a hromadnú dopravu a tým preťažuje komunikačný systém miest) až po zmiešané zóny (tie sú často príčinou hygienických nedostatkov mesta a zhoršenia životného prostredia). Napriek tomu výstavba funkčných zón prináša najúčinnejší a najjednoduchší spôsob eliminácie negatívnych vplyvov dopravy a výroby na životné prostredie územia mesta.

Ku konečnej formulácii funkčných zón upraviť

Zadefinovaniu funkčných zón predchádzal v 19. storočí rast miest, s ktorým boli spojené urbanistické problémy a krízové situácie veľkomiest. Mnoho významných architektov vypracovalo urbanistické návrhy, teórie a štúdie na riešenie fungujúceho veľkomesta.

Určitým typom funkčného zónovania boli návrhy radiálneho mesta, ktorého výseky boli venované rôznym funkciám. S takýmto riešením prišli návrhy:

  • Ideálne mesto budúcnosti, Adolf Rading, 1924
  • Vzorové mesto, A. T. Edwards, 1930
  • Netreba zabudnúť na teóriu pásového mesta od N. A. Miljutina, 1930, kde uplatnil zásady dôslednej funkčnej segregácie a zaistenie jednoduchých funkčných vzťahov. Mesto rozdelil na základné funkčné zóny – pásma – pásmo železnice, pásmo výroby, zelené izolačné pásmo, obytné pásmo s fukciou spoločenskou, obytnou a výchovnou, pásmo rekreácie, záhradnícke pásmo. Dodes sa stretávame v riešeniach urbanistov s prvkami Miljutinovho pásového mesta.

Definovanie funkčných zón upraviť

Téme funkčného mesta sa venovala Aténska charta z roku 1933, ktorá bola zhrnutím projektov 33 vybraných miest, diskusií k nim a konečných zásad funkčného delenia, na IV. Kongrese CIAM.

Zdroje upraviť

  • Marhold, K.: Sídla. Urbanistická typologie II, Praha, Edičné stredisko ČVUT, 1991
  • Voženílek, J.: Vývoj urbanizmu, Praha, Edičné stredisko ČVUT, 1990
  • Kavan, J.: Zonálne štruktúry, Bratislava, STU, 1984
  • Hrůza, J.: Slovník soudobého urbanizmu, Praha, ODEON, 1977
  • Hrůza, J.: Teorie města, Praha, Nakladatelství československé akademie věd, 1965